Termálne a netermálne účinky elektromagnetických polí

  V dnešnej dobe sa vedú rôzne diskusie v mnohých krajinách sveta o zdravotných rizikách mobilných telefónov, základňových staníc mobilnej siete, vedení vysokého napätia, apod. Prinášame dva alternatívne pohľady.

Termálny pohľad
  Po druhej svetovej vojne sa nemecký biofyzik, profesor Herman Schwan, prisťahoval do USA za účelom pracovať pre zákazky ministerstva obrany USA v oblasti elektromagnetických polí. Rovnako ako infračervené žiarenie, rádiové vlny a mikrovlny produkujú teplo, pokiaľ sú absorbované v dostatočnom množstve. Aj keď Schwan nebol biológom, predpokladal, že ohrev je jediný efekt elektromagnetických polí na živé tkanivo. V tomto ohľade sa živé bytosti nelíšia od hot-dogov, ktoré si pracovníci radarov počas druhej svetovej vojny varili na radarových mikrovlnách. Takže ohrev bol jediným efektom, ktorý Schwan predvídal. 

  Schwan potom odhadoval úrovne nebezpečenstva podľa toho, koľko energie bolo potrebné dodať na ohrev kovovej gule v kadičke slanej vody, čo používal na reprezentáciu objemu a predpokladaných elektrických vlastností tkaniva rôznych zvierat. K značnému ohrevu došlo u tohto modelu len pri hustote radiačného toku 100 000 µW/cm² (1000 W/m²) alebo vyššom, takže zahŕňajúc bezpečnostný faktor 1/10, Schwan v roku 1953 navrhol expozičný limit 10 000 µW/cm² (100 W/m²) pre človeka. Keďže sa čoskoro na to ukázalo, že by bolo potrebné viac ako len túto intenzitu k spôsobeniu popálenín u reálnych zvierat, Solomon Michaelson potvrdil bezpečnosť "netermálnych" dávok. Nikto netestoval účinky na slabších dávkach a úroveň 10 000 µW/cm² bola nekriticky prijímaná pre neformálny základ v priemysle a v armáde. V roku 1965 armáda a letectvo oficiálne prijalo Schwanov limit, o rok neskôr ho priemysel sponzorovaný Americkým národným inšitútom pre štandardy a normalizáciu odporúča ako vodítko pre bezpečnosť pracovníkov a zamestnancov. (Becker & Selden, 1985).

  Dnes sú úrovne smerníc a maximálnych úrovní pre neionizujúce žiarenia vo väčšine západných krajín (vrátane Slovenska a EÚ) založené len na tepelných účinkoch. Inými slovami, súčasné hygienické normy obmedzujú intenzitu žiarenia len natoľko, aby sa zabránilo ohrevu tkaniva v úrovniach presahujúcich to, s čím sa termoregulačné mechanizmy tela ešte dokážu vyrovnať (Hyland, 2000). 

  Za dodržiavanie týchto pokynov a smerníc je zodpovedná neštátna organizácia ICNIRP (Medzinárodný výbor na ochranu pred neionizujúcim žiarením) a WHO (Svetová zdravotnícka organizácia). Medzinárodný "EMF projekt" z dielne ICNIRP ukázal, že nie sú k dispozícii žiadne iné mechanizmy, než ohrev, ktoré by mohli mať vplyv na zdravie a preto pre ich súčasné bezpečnostné limity platí:
"Preskúmanie rozsahu možných biofyzikálnych interakcií elektromagnetických polí so živou hmotou naznačuje, že v súlade so súčasnými bezpečnostnými limitmi, neprehliadame žiaden zdravotný hazard pri expozícii špecifickými modulovanými rádiofrekvenčnými poliami, s možnou výnimkou rádiofrekvenčnej energie vo forme veľmi krátkych, vysokointenzívnych impulzov (používaných napr. u radarov), ktoré sú oveľa aktívnejšie než akékoľvek impulzy používané v technológii mobilných telefónov. Pri úrovniach stanovených normami rádiofrekvenčných polí (modulovaných alebo nemodulovaných) vedecký výskum neidentifikoval reprodukovateľné a vierohodné mechanizmy, ktorými by mohli byť preukázané biologické účinky v živých systémoch" (Valberg, Deventer a Repacholi 2007).

  Vo výskume ICNIRP nebol pozorovaný žiaden nárast výskytu mozgových nádorov (Ahlbom, Feychting, Green, Kheifets, Savitz & Swerdlow 2009). Podobne, neboli odhalené ani žiadne iné príznaky a choroby súvisiace s elektromagnetickými poliami (Valberg a kol. 2007). 

  Armáda však využíva mikrovlny na zvládnutie davu ľudí, na paralyzovanie osôb a v smrtiacich zbraniach (Trower 2001; Becker & Selden 1985). Zlomeniny kostí sa dajú vyliečiť pomocou špeciálnych frekvencií a polarity elektromagnetických vĺn (Becker 1990). Zaujímavé je, že oba tieto efekty elektromagnetických polí fungujú na netermálnej úrovni a nedajú sa vysvetliť ohrevom tkaniva. Nezávislosť a neutralita ICNIRP a IEEE bola teda občas spochybňovaná (NRK 2008; Slesin 2005; Cherry 2002; Radiation Research Trust 2009).

A Radiant Day (Nádherný deň)
Nórsky dokument Andreasa Borringboa z roku 2009 (slovenský dubbing).
Pátrame po vzniku súčasných oficiálnych limitov ICNIRP, prečo sú limity také aké sú. Dokument zároveň opisuje dva proti sebe stojace svety - tých, ktorí tvrdia, že mikrovlny sú neškodné a tých, ktorí pripúšťajú možné dôsledky z chronickej expozície. Dokument dáva priestor vyjadreniam predstaviteľov ICNIRP, WHO, IEEE, nazerá do rakúskeho Salzburgu, oslovuje vedcov a lekárov aj z Bratislavy.

Netermálny pohľad
  V roku 1952 nemecký fyzik, profesor W. O. Schumann z Technickej univerzity v Mníchove, preukázal, že existuje akési elektromagnetické stojaté vlnenie v atmosfére, v rámci priestoru tvorenom povrchom zeme a ionosférou. Dochádza tam k rezonančným elektromagnetickým osciláciám v spektre 10 Hz (tzv. Schumannove rezonancie, 7.83 Hz). Intenzita a spektrum Schumannových rezonancií sa výrazne líši medzi dňom a nocou a so slnečnou aktivitou. Počas noci u mozgových vĺn človeka (meraných pomocou EEG) a Schumannových rezonancií dominujú veľmi nízke frekvencie (menšie než 5 Hz). Ľudský mozog vníma, využíva a reaguje na prírodné signály nízkych frekvencií. 7.83 Hz je frekvencia, na ktorej funguje aj hippocampus (oblasť mozgu zodpovedného za krátkodobú pamäť) (Cherry 2002).

  Štúdia (Achkasova a kol. 1978) ukázala, že delenie buniek a ich časovanie je založené na zmene prirodzeného elektromagnetického pola. Belyaev a kol.(1996) preukázal, že mechanizmus opravy DNA u baktérie Coli je negatívne ovplyvnený, pokiaľ je úroveň intenzity umelej mikrovlnnej radiácie vyšší ako 1 µW/cm² (10 000 µW/m²). Becker (1990) bol prvý lekár, ktorý demonštroval, ako ľudské bunky dokážu komunikovať elektronicky a ako sa zmení napätie a polarita napríklad počas hojenia rán. Ruskí lekári už v roku 1970 diagnostikovali chorobu s názvom "mikrovlnný syndróm", kde pri chronickom vystavení sa umelým elektromagnetickým poliam dochádzalo k oslabeniu ľudského imunitného systému (Gordon 1979). Ruský národný výbor na ochranu pred neionizujúcim žiarením (RNCNIRP) kritizoval smerné hodnoty ICNIRP a odporučil, aby deti a tehotné ženy nepoužívali mobilný telefón vôbec (RNCNIRP 2008). Dospelí by mali obmedziť telefónny hovor na tri minúty a využívať hlasitý odposluch, hands-free alebo klasický káblový telefón (WHO 2003).

  Hyland (2000) a Cherry (2002) preukázali, že niektoré modulácie mobilných technológií pracujú na rovnakej frekvencii ako ľudské mozgové vlny a sú schopné spôsobiť stresovú reakciu v bunkách. Tento oxidačný stres a tvorba reaktívnych foriem kyslíka (ROS) môže mať za následok zlom molekuly DNA a genotoxické účinky (Cherry 2002; Friedman a kol. 2007; Warnke 2008; Phillips Singh & Lai 2009). Pravdepodobne ďalšie škodlivé mechanizmy zahŕňajú odtok iónov vápnika (Bawin a kol. 1975), únik hematoencefalickej bariéry (Salford a kol. 2007), redukciu melatonínu v epifýze mozgu (Burch a kol. 2002; Cherry 2002) a zníženie plodnosti (Makker a kol. 2009). Khurana a kol. (2008) v meta-analýze preukázal nárast výskytu rakoviny mozgu. 

  Huss a kol. (2007) zistil, že 68% nezávisle financovaného výskumu tvoria štúdie hľadajúce biologické, netepelné účinky. Nezávislý výskum so 7x väčšou pravdepodobnosťou nachádza pozitívne výsledky než priemyslom financované výskumné projekty. Napr. priemyslom financovaný Interphone projekt, zameraný na výskum karcinómu, má podľa Morgana (2009) niekoľko dizajnových chýb, kde výsledok ukazuje, že mobilný telefón chráni užívateľa pred nádorom na mozgu.
  V prípade, že by boli netepelné účinky úradne uznané, mohli by smerné úrovne ICNIRP klesnúť na 1/10000 ich súčasnej hodnoty. Niekoľko francúzskych miest prijalo v lete 2009 úroveň 0.1 µW/cm² (1 000 µW/m²), limit odporúčaný združením vedcov BioInitiative (2007).

  Podľa Otta von Mühlendahla (2007) reprodukovateľnosť týchto netepelných účinkov je zvyčajne zlá a žiadne fyziologické alebo patogénne mechanizmy nevysvetľujú údajné účinky. Podobne, Lin (1997) tvrdí, že lepšie pochopenie mechanizmov interakcie medzi mikrovlnným žiarením a biologickým systémom je vo význame poznania a chápania všetkých pozorovaných účinkov.

Riziká pribúdajú súčasne s výhodami mobilných technológií
  Dve z najväčších svetových poisťovní, Lloyds a Swiss Re odporúčajú ostatným poisťovniam, aby uviedli do klauzuly vylúčenie zaplatenia náhrady za ochorenie spôsobené expozíciou neionizujúcemu žiareniu (Swiss Re 1996; Trower 2001). V roku 2005 prípad mozgového nádoru po prvýkrát uznal súd v USA proti výrobcovi mobilných zariadení (Khurana 2008). Vo Francúzsku v roku 2009 súd nariadil odstránenie niekoľkých základňových staníc z dôvodu možných zdravotných rizík (Radiation Research Trust 2009). V roku 2015 prijalo Francúzsko zákon o obmedzení reklamy na mobilné telefóny a bezdrôtové zariadenia a o úplnom zákaze používania bezdrôtových Wi-Fi sietí v škôlkach a jasliach.

  Máte pocit, že elektrosmog by mohol byť príčinou Vašich zdravotných problémov? Zmenili sa tieto problémy v súvislosti s umiestnením základňovej stanice mobilného operátora (BTS) na protiľahlom paneláku? Medzi najčastejšie zdravotné problémy v súvislosti so zvýšenou hladinou elektrosmogu patria:

  Výskyt týchto príznakov si človek môže dať ľahšie do súvisu, ak sa dlhodobejšie zdržuje na nejakom inom mieste, kde je hladina elektrosmogu nižšia a niektoré z príznakov u neho už po krátkej dobe vymiznú a po návrate do miesta bydliska sa opätovne vrátia.
  Niektoré byty vo veľkých mestách v husto osídlených častiach sa už stávajú doslova neobývateľné, ak vezmeme do úvahy kumulatívny účinok všetkých zdrojov žiarenia, TV vysielačov, rozhlasových vysielačov, BTS všetkých mobilných operátorov, ktoré sa strojnásobujú nástupom sietí 4G. Mohutný nástup domácej elektroniky, Wi-Fi zariadení, bezdrôtových telefónov so štandardom DECT, ktoré vysielajú permanentne, či mikrovlnných rúr, tabletov a smartfónov, nám v podstate permanentne zahlcuje životné prostredie rádiofrekvenčným mikrovlnným žiarením.