ELEKTROSMOG INFO
typy a zdroje radiácie, možné dôsledky na človeka
meranie úrovne, expozičné limity, ochrana a eliminácia, poradňa a diskusia
12 online • návštevy: 111 / 815191

Aktualizované: 19.11.2016

Bezpečnostné prechodové a identifikačné systémy

  V dnešnej dobe máme k dispozícii moderné elektronické systémy, ktoré umožňujú selektívne chráni prevádzky, sklady, obytné a verejné priestory pred nežiadúcimi návštevníkmi. Zároveň umožňujú identifikova predmety, sledova osoby alebo zvieratá kedykožvek je to potrebné. Všeobecne ich radíme medzi prechodové a identifikačné systémy. Pracujú s celým spektrom elektromagnetického žiarenia, od pásma dlhých vĺn po mikrovlny až milimetrové vlny. Nižšie frekvencie potrebujú zväčša vymedzi priestor širšími bránami, z ktorých je na jednej strane umiestnený vysielač a na druhej strane prijímač (zväčša používané ako prechodové brány v obchodoch alebo detektory kovových predmetov). Niektoré mikrovlnné a rádiofrekvečné systémy nepotrebujú brány a majú pomerne malý dosah, napr. kartové (čipové) identifikačné systémy. Nositežom identifikačnej informácie je malý čip zabudovaný s anténou v karte, obojku, hodinkách, mobilnom telefóne alebo implantovaný pod kožu žudí a zvierat. V milimetrových pásmach nájdeme najmodernejšie prechodové systémy, tzv. T-ray skenery.

Bezpečnostné brány EAS (Electronic Article Surveillance)

  Denne sa s nimi stretávame nielen v obchodoch a obchodných domoch. V niektorých obchodoch sú použité jedny, inde je ich niekožko a lemujú dverné priestory. Sú to prechodové "brány" proti krádeži tovaru. "Bránu" tvoria zväčša dva oproti sebe stojace panely, z ktorých jeden obsahuje "vysielač" silného magnetického alebo rádiofrekvenčného pola a druhý "prijímač", teda detektor. Narušením pola kovovým predmetom alebo nezničeným čipom na odevoch, CD platniach, či na spotrebnom tovare spôsobí zvukový a vizuálny alarm a neďaleko stojaci pracovník SBS môže následne "zákazníka" preveri.

EAS brány môžeme rozdeli na 2 hlavné skupiny:

  • akustomagnetické (pracujúce v NF pásmach 58 – 68 kHz a detekujúce prevažne úzke etikety)
  • rádiofrekvenčné (pracujúce vo VF pásmach 8.0 - 8.4 MHz / 433 - 488 MHz a detekujúce etikety, mäkké a tvrdé RFID štítky)

Akustomagnetický čip - nálepka ultra strip, používaná najmä na tovare malých rozmerov, potravinách, drogérii, apod. 

 

Rádiofrekvečný čip - tvrdý čip, používaný najčastejšie na textilnom tovare, odevoch, hračkách, apod.

 

 

  Osoby prechádzajúce medzi oboma panelmi sú vystavené elektro/magnetickým poliam s rôznou intenzitou. Môže to by obzvl᚝ podstatné pre zamestnancov, ktorí sa zdržujú blízko nich často alebo zákazníkov, ktorí sú citliví na EMP. Vyššie hladiny premenlivých magnetických polí sú spojené u detí aj dospelých s leukémiou, rakovinou mozgu, rakovinou prsníka u žien i mužov, depresiami a samovraždami, amyotrofickou laterálnou sklerózou (ALS, forma ochorenia motorického systému), potratmi a ďalšími zdravotnými problémami (Neutra 2001, O'Carroll 2006). Je pravdepodobné, že ich pôsobením vzniká elektrosenzibilita a precitlivenos u zranitežnej časti populácie.

  źudia, ktorí pracujú v bezprostrednej blízkosti EAS brán zisujú, že ich imunitný systém sa stáva menej účinným. Niektoré výskumy naznačujú častejšie potraty u žien, ktoré sa i na krátky čas vystavovali vežkým magnetickým poliam v priebehu dňa (Li 2002).

  Vzhžadom na umiestnenie týchto panelov môžu zákazníci občas musie strávi nejaký čas v ich blízkosti, napr. počas platby u pokladne. Vo výške 1m od podlahy a vo vzdialenosti 1 metra od panelov sa úrovne magnetického pola môžu pohybova od 100 nT až do viac ako 2000 nT. Podža medzinárodne uznávaných výskumov sú premenlivé magnetické polia úrovne 400 nT spojené s dvojnásobne vyšším rizikom vzniku leukémie u detí. Rôzne štúdie ukázali, že magnetické polia vyššie ako 1200 nT bránia účinkom protirakovinového lieku Tamoxifen. Štúdia Harland 1997 zistila, že už pri 200 nT dochádza k zníženiu účinnosti Tamoxifenu o 18% a magnetické pole vežkosti 1200 nT skutočne spôsobilo nárast počtu rakovinových buniek o 15%.

  Ak pracujete v tesnej blízkosti týchto zariadení, odporúčame premeranie úrovne polí, aby ste sa uistili, že vo Vašom pracovnom prostredí nepresiahne úroveň magnetickej indukcie 500 nT (najmä ak ste tehotná, alebo máte slabší imunitný systém).

  Počas nákupov odporúčame, aby sa deti zdržiavali čo najďalej od týchto bezpečnostných systémov. Pokladne môže by umiestnené niekedy vežmi blízko k bránam.

  V porovnávacej štúdii rôznych monitorovacích prechodových systémov (Joseph 2012) bolo zistené, že referenčné úrovne magnetickej indukcie boli prekročené u 5 zo 6 testovaných systémov. Ak je typ systému neznámy, odporúčame zdržiava sa vo vzdialenosti aspoň 1 meter od neho.

Bezkontaktné karty a čipy RFID

  Rádiofrekvenčná identifikácia (RFID) je použitie bezkontaktného rádiového systému pre prenos dát zo zariadenia (štítku) pripojeného k objektu na účely automatickej identifikácie a sledovania. Niektoré štítky nevyžadujú žiadnu batériu a sú napájané z rádiových vĺn používaných na čítanie z tohto štítku. Iné používajú miestny zdroj energie. Štítok obsahuje elektronicky uložené informácie, ktoré možno prečíta zo vzdialenosti aj niekožkých metrov. Na rozdiel od čiarového kódu, štítok nemusí by v priamej viditežnosti na čítačku a môže by vložený do sledovaného objektu.

  RFID štítky sa používajú v mnohých priemyselných odvetviach. Napr. RFID štítok pripojený k automobilu sa dá pri výrobe automobilu použi na sledovanie jeho výrobného progresu na montážnej linke. Liečivá je možné sledova na skladoch. Hospodárske zvieratá a domáce zvieratá môžu ma implantované štítky na identifikáciu zvieraa. RFID identifikačné karty umožňujú zamestnancom prístup k uzamknutým priestorom budovy a RFID transpondéry umiestnené v automobiloch môžu by použité na vyúčtovanie mýta. Nestrávitežné teplomery prenášajú pomocou RFID technológie údaje do teplotných čidiel mimo tela.

  Vzhžadom k tomu, že RFID štítky sa dajú pripevni k odevu a k veciam alebo dokonca implantova do žudí, možnos čítania určitých osobných informácií bez súhlasu majiteža sa dostalo do konflitku s porušovaním súkromia.

  RFID ponúka výhody automatizovaných systémov a využívania čiarových kódov. Štítok možno číta ak sa nachádza v blízkosti čítačky aj vtedy, ak na objekt nie je vidie. Štítok možno prečíta, ak sa nachádza v kartónovej krabici alebo v inom obale a na rozdiel od čiarových kódov, RFID štítky možno číta po stovkách súčasne. Čiarové kódy možno číta iba jeden po druhom.

  V roku 2011 dosiahli výrobné náklady na bežný štítok asi 3 centy za kus. Špeciálne, gama žiareniu odolné štítky, asi na 3 EUR. Aktívne štítky pre sledovanie kontajnerov, zdravotníckych pomôcok alebo sledovanie podmienok životného prostredia od 30 EUR do 70 EUR za kus. Akumulátorové, pasívne štítky stoja 2-7 EUR a majú schopnos snímania teploty a vlhkosti.

  Systém rádiovej identifikácie RFID môže by použitý v rade aplikácií, napr.:

  • Riadenie prístupu
  • Sledovanie tovaru
  • Sledovanie osôb a zvierat
  • Mýto a bezkontaktné platby
  • Strojovo čitatežné cestovné doklady
  • Sledovanie logistiky letiskovej batožiny

  Na štítku sú informácie uložené v elektronickej podobe, na energeticky nezávislých pamätiach. RFID štítok obsahuje malý RF vysielač a prijímač. RFID čítačka vyšle kódovaný rádiový signál, ktorý aktivuje prijímač v štítku. Štítok dostane správu a reaguje vyslaním impulzu s údajmi, ktoré sú v jeho pamäti uložené. Vyslaný údaj môže by jedinečná značka, poradové číslo alebo s produktom súvisiace informácie, ako skladové číslo, číslo šarže, dátum výroby alebo iné špecifické informácie.

  RFID štítky môžu by buď pasívne alebo aktívne. Aktívny štítok má batériu a pravidelne vysiela svoj ID signál. Pasívny štítok je lacnejší a menší, pretože nemá batériu. Namiesto toho štítok využíva ako zdroj energie rádiový signál prenášaný z čítačky. Štítok musí by dostatočne blízko k čítačke, aby mal dostatok energie prenies informáciu do čítačky.

  Štítky môžu by buď iba na čítanie, s továrensky prideleným poradovým číslom, ktoré slúži ako kžúč do databázy, alebo môžu by na čítanie i zápis, kde je možné objektu zapísa špecifické údaje. Programovatežné štítky môžu by zapísatežné raz alebo viackrát.

  Čítačky môžu by stacionárne a definujú zónu - priestor na čítanie, vedia rozlíši príchod štítku do vnútra zóny alebo východ zo zóny. Mobilné čítačky môže by ručné alebo namontované na vozíkoch alebo vozidlách.

RFID frekvenčné pásma

Pásmo Regulačné normy Dosah Rýchlos dát Poznámka Cena štítku
120 - 150 kHz (LF) neregulované 10 cm nízka identifikácia zvierat,
zbieranie továrenskych údajov
0.70 EUR
13.56 MHz (HF)

ISM pásmo
celosvetové

1 m nízka/stredná čipové karty 0.30 EUR
433 MHz (UHF) zariadenia s krátkym dosahom 1-100m stredná aplikácie obrany a ochrany
s aktívnymi štítkami
--
868 - 870 MHz (Európa)
902 - 928 MHz (Amerika)
ISM pásmo 1-2m stredná/vysoká EAN, rôzne normy 0.10 EUR
(pasívne štítky)
2.45 GHz - 5.80 GHz (MW) ISM pásmo 1-2m vysoká 802.11 WLAN,
Bluetooth štandardy
20 EUR
(aktívne štítky)
3.1 GHz - 10 GHz (MW) Ultra široké pásmo do 200m vysoká vyžaduje poloaktívne
alebo aktívne štítky
3 EUR


Biometrický pas
  Prvé RFID cestovné pasy ("e-pas") boli vydané v Malajzii už v roku 1998. Od roku 2006 sú RFID štítky obsiahnuté aj v pasoch USA a obsahujú rovnaké informácie, aké sú v ňom vytlačené, vrátane digitálnej fotografie majiteža.


Implantát u zvierat a žudí
  Elektronické ušné značky žltej farby pre ovce, kozy a dobytok predstavujú jednu z najstarších využití technológie RFID. Implantovatežné RFID čipy určené pre označovanie zvierat sú dnes už používané aj u žudí. Experiment s implantátmi RFID bol riadený britským profesorom kybernetiky Kevinom Warwickom, ktorý implantoval čip v paži v roku 1998. V roku 2004 Conrad Chase ponúkol implantované čipy vo svojich nočných kluboch v Barcelone a Rotterdame na identifikáciu ich VIP zákazníkov, ktorí potom pomocou čipu platili za nápoje.

  Obhajcovia ochrany osobných údajov protestujú proti implantovatežným čipom RFID, varujú pred potenciálnym zneužitím a odsudzujú tieto typy zariadení RFID ako "špionážne čipy". Ich využívanie môže vies k zvýšenej strate občianskych slobôd a ich zneužitie bude obrovským rizikom. Jeden z prípadov zneužívania je tajné sledovanie osoby. 

  Napriek tomu, že čipy môžu zahŕňa lekárske informácie a môžu zachráni životy, prinášajú aj celú radu zdravotných rizík. Medzi ne patria nepriaznivé tkanivové reakcie, pohyb implantátu v tele, nežiadúci elektrický prúd, mikrovlnné zaaženie organizmu a nezlučitežnos s vyšetrením magnetickou rezonanciou.

TV Markíza odvysielala v januári 2015 spravodajský príspevok s informáciou o švédskej firme, kde si zamestnanci dobrovožne nechali implantova čipy do časti dlane.

  U nás sa RFID štítky používajú hojne vo všetkých oblastiach spoločenského života. Najčastejšie na identifikáciu tovaru v obchodoch, na označenie zvierat, na bezkontaktné platby, pre mýtne služby, v náramkoch a mobilných telefónoch pre identifikáciu platiteža, apod.

Tienenie žiarenia zo štítku
   Existujú určité rozpory v názoroch, či hliník môže zabráni čítaniu čipov RFID. Niektorí žudia tvrdia, že hliníková fólia nevyhnutne vytvára Faradayovu klietku a funguje. Iní tvrdia, že jednoduché zabalenie karty s RFID v alobale len robí prenos zložitejším a nie je úplne efektívny pri prevencii.
  Tieniaca účinnos závisí na využívanej frekvencii. Nízkofrekvenčné LowFID štítky, používané v implantátoch pre človeka a zvieratá, sú pomerne odolné voči tieneniu, hrubá kovová fólia zabráni čítaniu najviac. Vysokofrekvenčné HighFID štítky (13.56 MHz čipové karty a prístupové karty) sú citlivé na tienenie a je ažké ich číta, ak sú skryté v niekožko centimetrov hrubom kovovom obale. UHF Ultra-HighFID štítky (palety a kartóny) je ažké číta, ak sú umiestnené pod niekožko milimetrovým kovovým povrchom. UHFID značky môžu by úspešne chránené po umiestnení v antistatickom vrecku.

Likvidácia
   RFID štítky môžu by zničené štandardnou mikrovlnnou rúrou, avšak niektoré typy RFID štítkov, najmä tie, ktoré obsahujú vežkú kovovú anténu, sa môžu žahko vznieti, ak sú podrobené zohrievaniu príliš dlho (podobne ako akýkožvek kovový predmet v mikrovlnnej rúre). S ohžadom na riziko poškodenia tkaniva nemôže by táto jednoduchá metóda bezpečne používaná pre deaktiváciu RFID funkcie v elektronických zariadeniach alebo v implantátoch v živom tkanive. Väčšinou však stačia dve sekundy ožiarenia k deštrukcii štítku, teda oveža skôr, než dôjde k nahromadeniu tepla a vzniku ohňa.

Detektory kovov

  Detektory kovov sú zväčša portály pravouhlého tvaru a v súčasnosti sú štandardom aj na malých letiskách. Používajú pulzné magnetické pole frekvencie rádovo jednotiek až desiatok kHz. V jednom z panelov je umiestnený vysielač, v druhom prijímač. Vo vzdialenosti 20 cm od panelu je stále možné namera vežkos pola 1000 nT. Na presnejšie vyhžadanie kovových objektov na osobách sú používané aj ručné detektory kovov napájané z batérie. 

Celotelové skenery

  Celotelový skener je zariadenie, ktoré detekuje objekty na tele človeka bez toho, aby sa bolo nutné vyzliec alebo aby došlo k fyzickému kontaktu so zariadením alebo bezpečnostným personálom. V závislosti od konkrétnej technológie môže prevádzkovatež zariadenia vidie pomocou určitých vlnových dĺžkok obraz nahého tela osoby, resp. len jeho obrysov. Môže žahko zisti, kde sa u osoby ukrývajú podozrivé predmety. Z dôvodu ochrany osobných údajov a bezpečnosti sa celé zariadenie nachádza v samostatnej miestnosti, kde prevádzkovatež nemôže vidie tvár osoby, ktorá prechádza skenerom. Na rozdiel od detektorov kovov, celotelové skenery dokážu odhali aj nekovové predmety, z ktorých sa v súčasnosti dajú vyrába zbrane. 
  Skenery tzv. milimetrových vĺn (terahertz, T-RAY skenery) používajú neionizujúce elektromagnetické žiarenie v THz pásme (o niečo nižšia frekvencia ako viditežné svetlo). Skenery môžu ma aktívne alebo pasívne senzory, tie s aktívnymi snímačmi sa používajú na mnohých medzinárodných letiskách. Možné zdravotné riziká z tohoto typu žiarenia sú aktuálne terčom výskumu. Zistilo sa, že ich úrovne pola sú v rozpore s používaním implantovaných lekárskych zariadení, niekedy aj s vážnymi následkami (Hours 2013). Konzorcium európskych univerzít, ktoré realizovalo výskum v rokoch 2001 až 2004 na THz žiarenie (Terahertz Bridge, 2004), došlo k záveru, že THz žiarenie by mohlo spôsobi poškodenie buniek v žudskom tele. Nie je však ešte k dispozícii dostatok dôkazov, ako zisti, čo ovplyvňuje zmeny buniek a ktorí jedinci môžu by najviac ohrození. (Alexandrov 2010) zistil, že rezonančnými účinkami môžu terahertzové vlny rozpoji dvojvláknovú DNA a vytvori na nej "bubliny", ktoré by mohli významne interferova s procesmi, ako sú génová expresia a replikácia DNA.

  Pasívne snímače nevytvárajú žiadne elektromagnetické polia, snímajú len zmeny existujúcich polí. Bežne sa však na letiskách nepoužívajú.

  Röntgenové skenery batožiny so spätným rozptylom využívajú ionizujúce elektromagnetické žiarenie menších vlnových dĺžok ako viditežné svetlo, podobne ako lekársky röntgen. Ionizujúce žiarenie je preukázatežne karcinogénne.

 

 


Priebeh a modulácia vlnenia:

Priemyselné aplikácie
ZDROJ PRIEBEH SIGNÁLU SPEKTRÁLNY GRAF ZVUK

AKUSTOMAGNETICKÁ BRÁNA PRE DETEKCIU ŠTÍTKOV
68 kHz, supermarket
Bránu nájdeme snáď pri každom vchode do predajne. Tvorí ju pár vysielač - prijímač na oboch stranách vchodu. Reaguje na pohyb tzv. štítkov, malých rezonančných cievok nalepených na tovare. Brána produkuje impulzné magnetické pole s frekvenciou 68 kHz, ktoré sa 75x za sekundu aktivuje a deaktivuje

SNÍMAČ ČIPOVÉHO ZÁMKU DVERÍ
125 kHz
Moderný typ elektronického zámku, ovládaný čipovou kžúčenkou. Snímač zámku na dverách produkuje magnetické pole vysokej frekvencie, ktorá v priloženej kžúčenke indukuje napätie. To napája obvod čipu, ktorý obratom vyšle kód zámku spä na snímač. Celý proces sa opakuje desiatkykrát za sekundu