Aktualizované: 2.11.2021
Regulácia vysielačov
Štát sa vzdal kontroly, systémovo zlyháva pri ochrane obyvateľstva v oblasti regulácie zdrojov elektromagnetického žiarenia nízkych a rádiových frekvencií. Vyhláška MZ SR č. 534/2007 Z.z. o podrobnostiach o požiadavkách na zdroje elektromagnetického žiarenia a na limity expozície obyvateľov elektromagnetickému žiareniu v životnom prostredí nezohľadňuje odporúčania Svetovej zdravotníckej organizácie WHO z roku 2011. Uvedená vyhláška ustanovuje minimálne požiadavky na zdroje elektromagnetického žiarenia, stanovuje frekvenčný rozsah, akčné hodnoty expozície elektromagnetického poľa a požiadavky na objektivizáciu expozície obyvateľstva od zdrojov vyžarovania.
Nijako však neobmedzuje obce vo vzťahu k regulácii zdrojov elektromagnetického žiarenia.
V tejto súvislosti je dôležité ustanovenie § 11 ods. 5 stavebného zákona č. 50/1976 Zb., podľa ktorého územný plán obce ustanovuje najmä:
- zásady a regulatívy priestorového usporiadania a funkčného využívania územia obce v nadväznosti na okolité územie,
- zásady a regulatívy verejného dopravného a technického vybavenia a občianskeho vybavenia.
Podľa § 139a ods. 1 stavebného zákona sa regulatívom priestorového usporiadania a funkčného využívania územia rozumie „záväzná smernica, ktorou sa usmerňuje umiestnenie a usporiadanie určitého objektu alebo vykonávanie určitej činnosti v území. Je vyjadrený hodnotami vlastností prvkov krajinnej štruktúry slovne, číselne a podľa možností aj graficky. Regulatív má charakter zákazov, obmedzení alebo podporujúcich faktorov vo vzťahu k priestorovému usporiadaniu a funkčnému využívaniu územia. Regulatív tým určuje zakázanú, obmedzenú a prípustnú činnosť alebo funkciu v území.“
Z uvedeného vyplýva, že regulatív funkčného využívania územia môže obsahovať aj zákaz/obmedzenie vo vzťahu k umiestňovaniu zdrojov elektromagnetického žiarenia napr. v obytných zónach. Obec teda môže takýto regulatív dať do svojho územného plánu a môže rozhodnúť, kde a za akých podmienok môžu byť takéto zdroje postavené.
Tiež podľa § 11 ods. 5 písm. f) stavebného zákona. Verejným dopravným a technickým vybavením územia sa v súvislosti s týmto ustanovením rozumejú aj vedenia elektronickej komunikačnej siete (§ 139a ods. 10 písm. e) stavebného zákona) a potom platí to, čo je uvedené vyššie, teda obec môže vo svojom územnom plánu stanoviť zásady a regulatívy týkajúce sa výstavby telekomunikačných stavieb mobilných operátorov /BTS/.
Z ustanovenia § 28 zákona č. 355/2007 Z.z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia, elektromagnetické žiarenie má nepochybne negatívny vplyv na ľudské zdravie, a to bez ohľadu na prípustné limity stanovené uvedenou vyhláškou. Z hľadiska ochrany zdravia nie je rozhodujúce, či prevádzka spĺňa prípustné limity, keďže stanovenie prípustných limitov neznamená, že elektromagnetické žiarenie nemá vplyv na zdravie obyvateľov. Stanovenie prípustných limitov znamená len tú skutočnosť, že prevádzka spĺňa administratívno-technické podmienky uvedené vo vyhláške.
V zmysle stavebného zákona môže obec stanoviť záväzné regulatívy týkajúce sa zdrojov elektromagnetického žiarenia.
Pre následné povoľovacie konania (ktoré musia rešpektovať a byť v súlade s územným plánom) platí, že podľa ustanovenia § 62 ods. 1 písm. b) stavebného zákona „v stavebnom konaní stavebný úrad preskúma najmä … b) či dokumentácia spĺňa požiadavky týkajúce sa verejných záujmov, predovšetkým ochrany životného prostredia, ochrany zdravia a života ľudí, a či zodpovedá všeobecným technickým požiadavkám na výstavbu ustanoveným týmto zákonom a osobitnými predpismi“. Táto povinnosť stavebného úradu zodpovedá ustanoveniu § 47 písm. k) stavebného zákona, kde je uvedené, že „Stavby sa musia navrhovať tak, aby boli po celý čas životnosti v súlade so základnými požiadavkami na stavby, so zastavovacími podmienkami a aby boli zhotovené z vhodných stavebných výrobkov a pritom aby … k) sa emisie látok znečisťujúcich ovzdušie, svetelné, tepelné a ostatné elektromagnetické žiarenie a podmienky ich odvádzania do vonkajšieho prostredia pri realizácii stavby, prevádzke stavby a súvisiacich činnostiach riešili v súlade s požiadavkami osobitných predpisov; ak takéto požiadavky nie sú ustanovené, aby sa riešili podľa aktuálneho stavu techniky v čase navrhovania konkrétnej stavby“.
Z uvedených ustanovení zákona vyplýva, že stavebný úrad má povinnosť skúmať aj vplyv stavby na zdravie, vrátane vplyvu elektromagnetického žiarenia na zdravie.
Ak sa tejto povinnosti štát prostredníctvom Útvaru verejného hygienika MVD a RR SR vzdal, a to paušálnym vydávaním stanovísk o splnených limitoch žiarenia podľa Vyhlášky MZ SR č. 534 /2007 Z.z pri výstavbe vysielačov na akýchkoľvek miestach a za akýchkoľvek podmienok, malo by iniciatívu v ochrane zdravia svojich obyvateľov, v zmysle stavebného zákona, prevziať mesto.
Cieľom tejto iniciatívy nie je zastavenie rozvoja bezdrôtových sietí, ale ich regulovanie v zmysle odporúčaní Svetovej zdravotníckej organizácie WHO z roku 2011.
Súčasné bezpečnostné štandardy odporúčané Medzinárodnou komisiou na ochranu pred neionizujúcim žiarením (ICNIRP) [ICNIRP 1998], ktoré bez úprav prijala slovenská legislatíva vstup do Európskej únie, sú založené na predpoklade, že energia, ktorú rádiofrekvenčné elektromagnetické žiarenie dodá exponovaným tkanivám je bezpečná za predpokladu, že nespôsobí zvýšenie teploty týchto tkanív. Preto je podľa bezpečnostných obmedzení ICNIRP expozícia žiareniu z vysielačov bezpečná, aj keď je to v jednoznačnom rozpore s klasifikáciou rádiofrekvenčného elektromagnetického žiarenia ako možného karcinogénu v skupine 2B podľa IARC [IARC 2011]. Avšak bezpečnostné normy ICNIRP sú už zastarané a vôbec neberú do úvahy netermické účinky žiarenia, ktoré nespôsobujú zohrievanie tkanív, ale pôsobia na ne iným mechanizmom. Takisto nezohľadňujú predĺženú a nepretržitú dobu ožiarenia, ako tomu bolo u legislatívy, ktorá platila do roku 2004.
Dňa 15. novembra 2017 bola na Ministerstvo zdravotníctva SR podaná výzva na novelu vyhlášky MZ SR č. 534/2007 Z. z. o podrobnostiach o požiadavkách na zdroje elektromagnetického žiarenia a na limity expozície obyvateľov elektromagnetickému žiareniu v životnom prostredí. Výzvu podporili odborné a akademické autority z oblastí biológie, medicíny, zdravotníctva, elektrotechniky, fyziky a práva.
Vtedajší minister zdravotníctva Slovenskej republiky, Tomáš Drucker, v odpovedi zo dňa 1. 12. 2018, č.j.S02881-2017-OVZ-2 prisľúbil, že aj napriek tomu, že, cit: „… v súčasnosti neexistujú jednoznačné vedecké a dostatočné dôkazy o škodlivosti elektromagnetického žiarenia na európskej úrovni nazdravie ľudí, … budeme sa tejto téme venovať za účasti viacerých dotknutých subjektov“.
Na pracovnom stretnutí dňa 7. decembra 2017 na MZ SR bolo predložených sedem téz, ktoré boli následne 2. februára 2018 predložené prostredníctvom 2. výzvy na novelu vyhlášky MZ SR č. 534/2007 Z. z. o podrobnostiach o požiadavkách na zdroje elektromagnetického žiarenia a na limity expozície obyvateľov elektromagnetickému žiareniu v životnom prostredí, so žiadosťou o oficiálne vyjadrenie.
Dňa 26. septembra 2019 sa uskutočnilo pracovné stretnutie na MZ SR k predmetnej výzve, ale k dnešnému dňu nie je známa oficiálna odpoveď ministerstva zdravotníctva SR k predloženým tézam. Na uvedenom stretnutí boli prezentované dôvody zavedenia preventívnych opatrení uplatnením princípu prevencie, princípu opatrnosti a zabezpečenia najnižšej možnej expozície v súvislosti najmä s dlhodobým vplyvom elektromagnetického žiarenia na zdravie ľudí za účasti vedeckých autorít zo SAV Bratislava, LF UK Bratislava, FEI STU, Úradu komisára pre detí a odborníkov z praxe v problematike EMP, ktoré zo strany MZ SR neboli akceptované.
Dňa 25. mája 2020 bola na Ministerstvo zdravotníctva SR podaná 3. výzva na novelu vyhlášky MZ SR č. 534/2007 Z. z. o podrobnostiach o požiadavkách na zdroje elektromagnetického žiarenia a na limity expozície obyvateľov elektromagnetickému žiareniu v životnom prostredí.