Aktualizované: 2.11.2021

Regulácia vysielačov

  Štát sa vzdal kontroly, systémovo zlyháva pri ochrane obyvatežstva v oblasti regulácie zdrojov elektromagnetického žiarenia nízkych a rádiových frekvencií. Vyhláška MZ SR č. 534/2007 Z.z. o podrobnostiach o požiadavkách na zdroje elektromagnetického žiarenia a na limity expozície obyvatežov elektromagnetickému žiareniu v životnom prostredí nezohžadňuje odporúčania Svetovej zdravotníckej organizácie WHO z roku 2011. Uvedená vyhláška ustanovuje minimálne požiadavky na zdroje elektromagnetického žiarenia, stanovuje frekvenčný rozsah, akčné hodnoty expozície elektromagnetického poža a požiadavky na objektivizáciu expozície obyvatežstva od zdrojov vyžarovania.

Nijako však neobmedzuje obce vo vzahu k regulácii zdrojov elektromagnetického žiarenia.

V tejto súvislosti je dôležité ustanovenie § 11 ods. 5 stavebného zákona č. 50/1976 Zb., podža ktorého územný plán obce ustanovuje najmä:

1. zásady a regulatívy priestorového usporiadania a funkčného využívania územia obce v nadväznosti na okolité územie,
2. zásady a regulatívy verejného dopravného a technického vybavenia a občianskeho vybavenia.

Podža § 139a ods. 1 stavebného zákona sa regulatívom priestorového usporiadania a funkčného využívania územia rozumie „záväzná smernica, ktorou sa usmerňuje umiestnenie a usporiadanie určitého objektu alebo vykonávanie určitej činnosti v území. Je vyjadrený hodnotami vlastností prvkov krajinnej štruktúry slovne, číselne a podža možností aj graficky. Regulatív má charakter zákazov, obmedzení alebo podporujúcich faktorov vo vzahu k priestorovému usporiadaniu a funkčnému využívaniu územia. Regulatív tým určuje zakázanú, obmedzenú a prípustnú činnos alebo funkciu v území.“

Z uvedeného vyplýva, že regulatív funkčného využívania územia môže obsahova aj zákaz/obmedzenie vo vzahu k umiestňovaniu zdrojov elektromagnetického žiarenia napr. v obytných zónach. Obec teda môže takýto regulatív da do svojho územného plánu a môže rozhodnú, kde a za akých podmienok môžu by takéto zdroje postavené.

Tiež podža § 11 ods. 5 písm. f) stavebného zákona. Verejným dopravným a technickým vybavením územia sa v súvislosti s týmto ustanovením rozumejú aj vedenia elektronickej komunikačnej siete (§ 139a ods. 10 písm. e) stavebného zákona) a potom platí to, čo je uvedené vyššie, teda obec môže vo svojom územnom plánu stanovi zásady a regulatívy týkajúce sa výstavby telekomunikačných stavieb mobilných operátorov /BTS/.

Z ustanovenia § 28 zákona č. 355/2007 Z.z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia, elektromagnetické žiarenie má nepochybne negatívny vplyv na žudské zdravie, a to bez ohžadu na prípustné limity stanovené uvedenou vyhláškou. Z hžadiska ochrany zdravia nie je rozhodujúce, či prevádzka spĺňa prípustné limity, keďže stanovenie prípustných limitov neznamená, že elektromagnetické žiarenie nemá vplyv na zdravie obyvatežov. Stanovenie prípustných limitov znamená len tú skutočnos, že prevádzka spĺňa administratívno-technické podmienky uvedené vo vyhláške.

V zmysle stavebného zákona môže obec stanovi záväzné regulatívy týkajúce sa zdrojov elektromagnetického žiarenia.

Pre následné povožovacie konania (ktoré musia rešpektova a by v súlade s územným plánom) platí, že podža ustanovenia § 62 ods. 1 písm. b) stavebného zákona „v stavebnom konaní stavebný úrad preskúma najmä … b) či dokumentácia spĺňa požiadavky týkajúce sa verejných záujmov, predovšetkým ochrany životného prostredia, ochrany zdravia a života žudí, a či zodpovedá všeobecným technickým požiadavkám na výstavbu ustanoveným týmto zákonom a osobitnými predpismi“. Táto povinnos stavebného úradu zodpovedá ustanoveniu § 47 písm. k) stavebného zákona, kde je uvedené, že „Stavby sa musia navrhova tak, aby boli po celý čas životnosti v súlade so základnými požiadavkami na stavby, so zastavovacími podmienkami a aby boli zhotovené z vhodných stavebných výrobkov a pritom aby … k) sa emisie látok znečisujúcich ovzdušie, svetelné, tepelné a ostatné elektromagnetické žiarenie a podmienky ich odvádzania do vonkajšieho prostredia pri realizácii stavby, prevádzke stavby a súvisiacich činnostiach riešili v súlade s požiadavkami osobitných predpisov; ak takéto požiadavky nie sú ustanovené, aby sa riešili podža aktuálneho stavu techniky v čase navrhovania konkrétnej stavby“.

Z uvedených ustanovení zákona vyplýva, že stavebný úrad má povinnos skúma aj vplyv stavby na zdravie, vrátane vplyvu elektromagnetického žiarenia na zdravie.

Ak sa tejto povinnosti štát prostredníctvom Útvaru verejného hygienika MVD a RR SR vzdal, a to paušálnym vydávaním stanovísk o splnených limitoch žiarenia podža Vyhlášky MZ SR č. 534 /2007 Z.z pri výstavbe vysielačov na akýchkožvek miestach a za akýchkožvek podmienok, malo by iniciatívu v ochrane zdravia svojich obyvatežov, v zmysle stavebného zákona, prevzia mesto.

Ciežom tejto iniciatívy nie je zastavenie rozvoja bezdrôtových sietí, ale ich regulovanie v zmysle odporúčaní Svetovej zdravotníckej organizácie WHO z roku 2011.

Súčasné bezpečnostné štandardy odporúčané Medzinárodnou komisiou na ochranu pred neionizujúcim žiarením (ICNIRP) [ICNIRP 1998], ktoré bez úprav prijala slovenská legislatíva vstup do Európskej únie, sú založené na predpoklade, že energia, ktorú rádiofrekvenčné elektromagnetické žiarenie dodá exponovaným tkanivám je bezpečná za predpokladu, že nespôsobí zvýšenie teploty týchto tkanív. Preto je podža bezpečnostných obmedzení ICNIRP expozícia žiareniu z vysielačov bezpečná, aj keď je to v jednoznačnom rozpore s klasifikáciou rádiofrekvenčného elektromagnetického žiarenia ako možného karcinogénu v skupine 2B podža IARC [IARC 2011]. Avšak bezpečnostné normy ICNIRP sú už zastarané a vôbec neberú do úvahy netermické účinky žiarenia, ktoré nespôsobujú zohrievanie tkanív, ale pôsobia na ne iným mechanizmom. Takisto nezohžadňujú predĺženú a nepretržitú dobu ožiarenia, ako tomu bolo u legislatívy, ktorá platila do roku 2004.

Dňa 15. novembra 2017 bola na Ministerstvo zdravotníctva SR podaná výzva na novelu vyhlášky MZ SR č. 534/2007 Z. z. o podrobnostiach o požiadavkách na zdroje elektromagnetického žiarenia a na limity expozície obyvatežov elektromagnetickému žiareniu v životnom prostredí. Výzvu podporili odborné a akademické autority z oblastí biológie, medicíny, zdravotníctva, elektrotechniky, fyziky a práva.

Vtedajší minister zdravotníctva Slovenskej republiky, TomᚠDrucker, v odpovedi zo dňa 1. 12. 2018, č.j.S02881-2017-OVZ-2 prisžúbil, že aj napriek tomu, že, cit: „… v súčasnosti neexistujú jednoznačné vedecké a dostatočné dôkazy o škodlivosti elektromagnetického žiarenia na európskej úrovni nazdravie žudí, … budeme sa tejto téme venova za účasti viacerých dotknutých subjektov“.

Na pracovnom stretnutí dňa 7. decembra 2017 na MZ SR bolo predložených sedem téz, ktoré boli následne 2. februára 2018 predložené prostredníctvom 2. výzvy na novelu vyhlášky MZ SR č. 534/2007 Z. z. o podrobnostiach o požiadavkách na zdroje elektromagnetického žiarenia a na limity expozície obyvatežov elektromagnetickému žiareniu v životnom prostredí, so žiadosou o oficiálne vyjadrenie.

Dňa 26. septembra 2019 sa uskutočnilo pracovné stretnutie na MZ SR k predmetnej výzve, ale k dnešnému dňu nie je známa oficiálna odpoveď ministerstva zdravotníctva SR k predloženým tézam. Na uvedenom stretnutí boli prezentované dôvody zavedenia preventívnych opatrení uplatnením princípu prevencie, princípu opatrnosti a zabezpečenia najnižšej možnej expozície v súvislosti najmä s dlhodobým vplyvom elektromagnetického žiarenia na zdravie žudí za účasti vedeckých autorít zo SAV Bratislava, LF UK Bratislava, FEI STU, Úradu komisára pre detí a odborníkov z praxe v problematike EMP, ktoré zo strany MZ SR neboli akceptované.

Dňa 25. mája 2020 bola na Ministerstvo zdravotníctva SR podaná 3. výzva na novelu vyhlášky MZ SR č. 534/2007 Z. z. o podrobnostiach o požiadavkách na zdroje elektromagnetického žiarenia a na limity expozície obyvatežov elektromagnetickému žiareniu v životnom prostredí.