ELEKTROSMOG INFO
typy a zdroje radiácie, možné dôsledky na človeka
meranie úrovne, expozičné limity, ochrana a eliminácia, poradňa a diskusia
5 online • návštevy: 193 / 754205

Aktualizované: 14.5.2015

Veterné farmy a elektrárne

  Počet veterných fariem sa v súčasnosti vo viacerých krajinách neustále zvyšuje. Slovensko je zatiaž v tomto trende relatívne pozadu. Elektrárne sú zväčša inštalované na reliéfoch s vysokým pohybom vzduchu a sú zdrojom nevyčerpatežnej energie, ktorá by v budúcnosti mala nahradi fosílne palivá. V niektorých krajinách sú využívané aj malé veterné elektrárne postavené na strechách budov, ktoré vytvárajú miestny zdroj pre výrobu elektrickej energie, znižujú výdavky na energiu a prispievajú k celkovej produkcii udržatežnej energie.

  Ale ako napokon vždy, nič nie je jednoduché a priamočiare. Najčastejšími problémami spomínanými v súvislosti s veternými elektrárňami sú hluk, najmä vežmi nízke "infra" frekvencie. Zvuk z turbín, ktorý nie každý dokáže poču, je vežmi problematický pre tých, ktorí ho poču môžu. Ďalší problém je estetický.

  Tri moderné vežké veterné farmy v Rusku boli preskúmané s ohžadom na otázky životného prostredia. Ukázalo sa, že pri prevádzke veterných elektrární by mohli by zvýšené hladiny akustického a elektromagnetické znečistenia okolia, spojených so zničením zariadenia v nepriaznivých poveternostných podmienkach. Autori (Kireeva 2013) odporúčajú vzdialenos 700 m od najvzdialenejších veterných turbín, aby sa predišlo problémom s hlukom a 200 m od obydlí na ochranu žudí pred možnou núdzovou situáciou v nepriaznivých poveternostných podmienkach.

Problémy elektromagnetických polí
 
Dr. Hugo Schooneveld z holandskej Nadácie EHS meral magnetické polia z turbín priamo na mieste. Na jeho prekvapenie, vo vzdialenosti niekožkých metrov pri ocežovom kryte základní boli zistené vežkosti polí len niekožko nanotesla (nT). 10 m od stožiara nebolo možné pole zmera vôbec. Dospel k záveru, že elektrické obvody boli dobre navrhnuté a že žiadne nebezpečenstvo z elektromagnetických polí nie je zo stroja možné očakáva. McCallum (2014) tiež zistil, že nízka úroveň EMP okolo veterných turbín a súvisiacej kabeláže klesla na bežné hodnoty 40 nT len niečo málo cez 500 m od základne.

  Avšak rusk᠚túdia (Kireeva 2009) navrhuje preventívne opatrenia kvôli možným rizikovým faktorom z veterných elektrární. Autori odporúčajú dodrža okruh 400 m od základne na základe vypočítaných akustických a elektromagnetických možností znečistenia prostredia. Profesorka Magda Havas z kanadskej Univerzity v Trentone tvrdí, že veterné turbíny generujú tzv. špinavú elektrinu (parazitné napätia), keď sa jednosmerné (DC)
napätie mení na striedavé (AC) a môže sa dosta do vedenia, ktoré prichádza z elektrární do obytných domov.

Hluk
 
Nízkofrekvenčné zvukové vibrácie (vrátane ultrazvuku) vytvorené rotormi turbín môžu žudia vníma vežmi zle. Dr. Nina Pierpont (MD, PhD), pediater z New Yorku, presadzuje termín "syndróm veternej turbíny", tiež známy ako vibroakustická choroba (VAD). Odporúča, aby veterné turbíny nestáli bližšie ako 2 km od obytných domov. Výskum Dr. Pierpont uvádza, že neďaleká prítomnos veterných turbín môže zapríčini nasledujúce príznaky:

  • Problémy so spánkom: hluk alebo fyzické pocity pulzácie alebo tlaku, časté prebúdzanie (Hanning & Evans 2012)
  • Tachykardiu
  • Vizuálne rozostrenie
  • Závraty, poruchy rovnováhy a nevožnos
  • Vyčerpanos, úzkos, záchvaty paniky, zlos, podráždenos a depresie
  • Problémy s koncentráciou a učením
  • Tinnitus (hučanie v ušiach)

  Podža Dr. Pierpont, 8 z 10 rodín sa počas jej štúdie odsahovalo z domovov.

  Profesorka akustiky Mariana Alves-Pereira a Dr. Nuno Castelo Branco, chirurg-patológ z Portugalska, zrealizovali sériu meraní hluku/vibrácií v domoch obklopených štyrmi priemyselnými veternými turbínami. Najbližšia turbína bola takmer 300 m od domu. Ich správa dospela k záveru: "Tieto výsledky nezvratne dokazujú, že veterné turbíny v blízkosti obývaných oblastí vyrábajú akustické prostredie, ktoré môže vies k rozvoju VAD u obyvatežov okolitých domov."

  Britská lekárka Amanda Harry zverejnila vo februári 2007 svoj článok s názvom Veterné turbíny, hluk a zdravie. Opisovala situáciu 39 žudí, obyvatežov Nového Zélandu a Austrálie, ktorí trpeli hlukom emitovaným z veterných turbín. Vo svojom článku dospeli autori Harry, Frey a Hadden (2007) k záveru, že by malo by vytvorené medzi rodinnými domami a priemyselnými veternými turbínami do výkonu 2 MW bezpečné nárazníkové pásmo najmenej 2 km.

Blikanie svetla a záblesky
 
Existujú dva odlišné typy svetelných efektov spojených s veternými turbínami. Blikanie svetla vzniká pohybom lopatiek turbín, ktoré spôsobuje pravidelný pohyb tieňa po zemi. Tento typ blikania je najčastejší, pokiaž je slnko v nízkom uhle nad obzorom, čo je ráno a večer v lete a takmer kedykožvek v zime. Druhý typ blikania, ktoré môžu vzniknú z veterných turbín, sú záblesky. Vo chvíli, keď lopatky turbíny zachytia slnečný lúč, odrazia ho smerom k zemi. Vzhžadom k tomu, že lopatky turbíny budú v odraznej polohe až 60 krát za minútu, výsledný efekt je zábleskové svetlo. Záblesky sa môžu objavi kedykožvek počas dňa a môžu prís z ktoréhokožvek smeru od turbíny - najmä z juhu, východu a západu. Malé
veterné elektrárne na vrchole budovy vytvárajú podobný stroboskopický efekt, akoby sa slnečné lúče odrážali od otáčajúcich sa nožov.

  Najzávažnejší efekt spojený s blikaním je záchvat, ale v žiadnom prípade nie je jediný. Medzi ďalšie riziká patria bolesti hlavy, strata rovnováhy, nevožnos a dezorientácia.

Umiestnenie veterných elektrární
 
Vežkos veternej energie je treou mocninou rýchlosti vetra. Preto v prípade, že vietor fúka dvojnásobnou rýchlosou, je vežkos energie osemkrát vyššia. Tam, kde je rýchlos vetra v priemere 8 m/s bude turbína vyrába zhruba o 80% viac energie, než tá, ktorá je na mieste s priemernou rýchlosou vetra 6 m/s.
  Armáda vzniesla námietky proti umiestneniu niektorých veterných fariem, pretože kolidujú s primárnym a sekundárnym radarom a výškou lietania. Monitorovanie lietadla, ktoré letí ponad veterné farmy, je vežmi ažké.

Konštrukcie veterných turbín, náklady a životnos
 
Dizajn veterných turbín je navrhnutý tak, aby vydržal 120.000 hodín prevádzky a plánovaná životnos je 20 rokov. Náklady na údržbu sú všeobecne vežmi nízke, najmä ak sú turbíny nové.

Vplyv na ceny nehnutežností
 
Britský denník The Telegraph online uvádza desa vecí, ktoré môžu znehodnoti Vᚠdomov a zníži predajnú cenu. Veterné elektrárne sú na 4.mieste, vedenie vysokého napätia na 10.mieste.


McCallum LC et al 2014 - Meranie elektromagnetických polí (EMP) okolo veterných elektrární v Kanade: sú tu obavy o žudské zdravie, Environ
Health 13 (1): 9 PMID: 24529028
Hanning CD & Evans 2012 - Hluk veternej turbíny BMJ 8, 344: e1527 PMID: 22403264
Kireeva IS et al 2013 - Hygienické problémy v lokalite moderných veterných elektrární a ich konštrukcií, Gig (6): 45-8 PMID: 24624820
Kireeva IS et al 2009 - Umiestnenie veterných elektrických turbín: hygienické aspekty, Gig Sanit Sep-ZKÚ, (5): 23-5 PMID: 20000087
Pedersen E & K Persson Waye 2007 - Veterná turbína - hluk, mrzutos, zdravie a pohoda v rôznych životných prostrediach, Occup Environ Med 64 (7): 480-6 PMID: 17332136

Vežkos elektrického pola sa udáva vo voltoch na meter (V/m).
Vežkos magnetického pola - indukcie sa udáva v tesla (T), ide však o príliš vežkú jednotku, častejšie sa teda používa jednotka miliónkrát až miliardukrát menšia - mikrotesla (ľT), resp. nanotesla (nT). Na americkom kontinente sa často používajú aj jednotky Gauss/miliGauss, ktoré sú 100-násobne väčšie ako mikroTesla/nanoTesla (1 mG = 100 nT).

Hygienická norma pre hodnotu elektrických polí daná vyhláškou MZ SR je: 5 000 V/m
Odporúčaná preventívna hodnota elektrických polí podža Stavebnej biológie je max: 1 V/m
Hygienická norma pre hodnotu magnetickej indukcie daná vyhláškou MZ SR je: 100 000 nT
Odporúčaná preventívna hodnota magnetickej indukcie podža Stavebnej biológie je max: 20 nT