Aktualizované: 14.5.2015
Veterné farmy a elektrárne
Počet veterných fariem sa v súčasnosti vo viacerých krajinách neustále zvyuje. Slovensko je zatiaž v tomto trende relatívne pozadu. Elektrárne sú zväča intalované na reliéfoch s vysokým pohybom vzduchu a sú zdrojom nevyčerpatežnej energie, ktorá by v budúcnosti mala nahradi fosílne palivá. V niektorých krajinách sú vyuívané aj malé veterné elektrárne postavené na strechách budov, ktoré vytvárajú miestny zdroj pre výrobu elektrickej energie, zniujú výdavky na energiu a prispievajú k celkovej produkcii udratežnej energie.
Ale ako napokon vdy, nič nie je jednoduché a priamočiare. Najčastejími problémami spomínanými v súvislosti s veternými elektrárňami sú hluk, najmä vežmi nízke "infra" frekvencie. Zvuk z turbín, ktorý nie kadý dokáe poču, je vežmi problematický pre tých, ktorí ho poču môu. Ďalí problém je estetický.
Tri moderné vežké veterné farmy v Rusku boli preskúmané s ohžadom na otázky ivotného prostredia. Ukázalo sa, e pri prevádzke veterných elektrární by mohli by zvýené hladiny akustického a elektromagnetické znečistenia okolia, spojených so zničením zariadenia v nepriaznivých poveternostných podmienkach. Autori (Kireeva 2013) odporúčajú vzdialenos 700 m od najvzdialenejích veterných turbín, aby sa predilo problémom s hlukom a 200 m od obydlí na ochranu žudí pred monou núdzovou situáciou v nepriaznivých poveternostných podmienkach.
Problémy elektromagnetických polí
Dr. Hugo Schooneveld z holandskej Nadácie EHS meral magnetické polia z turbín priamo na mieste. Na jeho prekvapenie, vo vzdialenosti niekožkých metrov pri ocežovom kryte základní boli zistené vežkosti polí len niekožko nanotesla (nT). 10 m od stoiara nebolo moné pole zmera vôbec. Dospel k záveru, e elektrické obvody boli dobre navrhnuté a e iadne nebezpečenstvo z elektromagnetických polí nie je zo stroja moné očakáva. McCallum (2014) tie zistil, e nízka úroveň EMP okolo veterných turbín a súvisiacej kabeláe klesla na bené hodnoty 40 nT len niečo málo cez 500 m od základne.
Avak ruská túdia (Kireeva 2009) navrhuje preventívne opatrenia kvôli moným rizikovým faktorom z veterných elektrární. Autori odporúčajú dodra okruh 400 m od základne na základe vypočítaných akustických a elektromagnetických moností znečistenia prostredia. Profesorka Magda Havas z kanadskej Univerzity v Trentone tvrdí, e veterné turbíny generujú tzv. pinavú elektrinu (parazitné napätia), keď sa jednosmerné (DC)
napätie mení na striedavé (AC) a môe sa dosta do vedenia, ktoré prichádza z elektrární do obytných domov.
Hluk Nízkofrekvenčné zvukové vibrácie (vrátane ultrazvuku) vytvorené rotormi turbín môu žudia vníma vežmi zle. Dr. Nina Pierpont (MD, PhD), pediater z New Yorku, presadzuje termín "syndróm veternej turbíny", tie známy ako vibroakustická choroba (VAD). Odporúča, aby veterné turbíny nestáli bliie ako 2 km od obytných domov. Výskum Dr. Pierpont uvádza, e neďaleká prítomnos veterných turbín môe zapríčini nasledujúce príznaky:
- Problémy so spánkom: hluk alebo fyzické pocity pulzácie alebo tlaku, časté prebúdzanie (Hanning & Evans 2012)
- Tachykardiu
- Vizuálne rozostrenie
- Závraty, poruchy rovnováhy a nevožnos
- Vyčerpanos, úzkos, záchvaty paniky, zlos, podrádenos a depresie
- Problémy s koncentráciou a učením
- Tinnitus (hučanie v uiach)
Podža Dr. Pierpont, 8 z 10 rodín sa počas jej túdie odsahovalo z domovov.
Profesorka akustiky Mariana Alves-Pereira a Dr. Nuno Castelo Branco, chirurg-patológ z Portugalska, zrealizovali sériu meraní hluku/vibrácií v domoch obklopených tyrmi priemyselnými veternými turbínami. Najbliia turbína bola takmer 300 m od domu. Ich správa dospela k záveru: "Tieto výsledky nezvratne dokazujú, e veterné turbíny v blízkosti obývaných oblastí vyrábajú akustické prostredie, ktoré môe vies k rozvoju VAD u obyvatežov okolitých domov."
Britská lekárka Amanda Harry zverejnila vo februári 2007 svoj článok s názvom Veterné turbíny, hluk a zdravie. Opisovala situáciu 39 žudí, obyvatežov Nového Zélandu a Austrálie, ktorí trpeli hlukom emitovaným z veterných turbín. Vo svojom článku dospeli autori Harry, Frey a Hadden (2007) k záveru, e by malo by vytvorené medzi rodinnými domami a priemyselnými veternými turbínami do výkonu 2 MW bezpečné nárazníkové pásmo najmenej 2 km.
Existujú dva odliné typy svetelných efektov spojených s veternými turbínami. Blikanie svetla vzniká pohybom lopatiek turbín, ktoré spôsobuje pravidelný pohyb tieňa po zemi. Tento typ blikania je najčastejí, pokiaž je slnko v nízkom uhle nad obzorom, čo je ráno a večer v lete a takmer kedykožvek v zime. Druhý typ blikania, ktoré môu vzniknú z veterných turbín, sú záblesky. Vo chvíli, keď lopatky turbíny zachytia slnečný lúč, odrazia ho smerom k zemi. Vzhžadom k tomu, e lopatky turbíny budú v odraznej polohe a 60 krát za minútu, výsledný efekt je zábleskové svetlo. Záblesky sa môu objavi kedykožvek počas dňa a môu prís z ktoréhokožvek smeru od turbíny - najmä z juhu, východu a západu. Malé
veterné elektrárne na vrchole budovy vytvárajú podobný stroboskopický efekt, akoby sa slnečné lúče odráali od otáčajúcich sa noov.
Najzávanejí efekt spojený s blikaním je záchvat, ale v iadnom prípade nie je jediný. Medzi ďalie riziká patria bolesti hlavy, strata rovnováhy, nevožnos a dezorientácia.
Umiestnenie veterných elektrární
Vežkos veternej energie je treou mocninou rýchlosti vetra. Preto v prípade, e vietor fúka dvojnásobnou rýchlosou, je vežkos energie osemkrát vyia. Tam, kde je rýchlos vetra v priemere 8 m/s bude turbína vyrába zhruba o 80% viac energie, ne tá, ktorá je na mieste s priemernou rýchlosou vetra 6 m/s.
Armáda vzniesla námietky proti umiestneniu niektorých veterných fariem, pretoe kolidujú s primárnym a sekundárnym radarom a výkou lietania. Monitorovanie lietadla, ktoré letí ponad veterné farmy, je vežmi aké.
Kontrukcie veterných turbín, náklady a ivotnos
Dizajn veterných turbín je navrhnutý tak, aby vydral 120.000 hodín prevádzky a plánovaná ivotnos je 20 rokov. Náklady na údrbu sú veobecne vežmi nízke, najmä ak sú turbíny nové.
Vplyv na ceny nehnutežností
Britský denník The Telegraph online uvádza desa vecí, ktoré môu znehodnoti Vá domov a zníi predajnú cenu. Veterné elektrárne sú na 4.mieste, vedenie vysokého napätia na 10.mieste.
McCallum LC et al 2014 - Meranie elektromagnetických polí (EMP) okolo veterných elektrární v Kanade: sú tu obavy o žudské zdravie, Environ
Health 13 (1): 9 PMID: 24529028
Hanning CD & Evans 2012 - Hluk veternej turbíny BMJ 8, 344: e1527 PMID: 22403264
Kireeva IS et al 2013 - Hygienické problémy v lokalite moderných veterných elektrární a ich kontrukcií, Gig (6): 45-8 PMID: 24624820
Kireeva IS et al 2009 - Umiestnenie veterných elektrických turbín: hygienické aspekty, Gig Sanit Sep-ZKÚ, (5): 23-5 PMID: 20000087
Pedersen E & K Persson Waye 2007 - Veterná turbína - hluk, mrzutos, zdravie a pohoda v rôznych ivotných prostrediach, Occup Environ Med 64 (7): 480-6 PMID: 17332136
Vežkos elektrického pola sa udáva vo voltoch na meter (V/m).
Vežkos magnetického pola - indukcie sa udáva v tesla (T), ide vak o príli vežkú jednotku, častejie sa teda pouíva jednotka miliónkrát a miliardukrát menia - mikrotesla (ľT), resp. nanotesla (nT). Na americkom kontinente sa často pouívajú aj jednotky Gauss/miliGauss, ktoré sú 100-násobne väčie ako mikroTesla/nanoTesla (1 mG = 100 nT).
Hygienická norma pre hodnotu elektrických polí daná vyhlákou MZ SR je: 5 000 V/m |