Počet veterných fariem sa v súčasnosti vo viacerých krajinách neustále zvyšuje. Slovensko je zatiaľ v tomto trende relatívne pozadu. Elektrárne sú zväčša inštalované na reliéfoch s vysokým pohybom vzduchu a sú zdrojom nevyčerpateľnej energie, ktorá by v budúcnosti mala nahradiť fosílne palivá. V niektorých krajinách sú využívané aj malé veterné elektrárne postavené na strechách budov, ktoré vytvárajú miestny zdroj pre výrobu elektrickej energie, znižujú výdavky na energiu a prispievajú k celkovej produkcii udržateľnej energie.

  Ale ako napokon vždy, nič nie je jednoduché a priamočiare. Najčastejšími problémami spomínanými v súvislosti s veternými elektrárňami sú hluk, najmä veľmi nízke "infra" frekvencie. Zvuk z turbín, ktorý nie každý dokáže počuť, je veľmi problematický pre tých, ktorí ho počuť môžu. Ďalší problém je estetický.

  Tri moderné veľké veterné farmy v Rusku boli preskúmané s ohľadom na otázky životného prostredia. Ukázalo sa, že pri prevádzke veterných elektrární by mohli byť zvýšené hladiny akustického a elektromagnetické znečistenia okolia, spojených so zničením zariadenia v nepriaznivých poveternostných podmienkach. Autori (Kireeva 2013) odporúčajú vzdialenosť 700 m od najvzdialenejších veterných turbín, aby sa predišlo problémom s hlukom a 200 m od obydlí na ochranu ľudí pred možnou núdzovou situáciou v nepriaznivých poveternostných podmienkach.

Problémy elektromagnetických polí
  Dr. Hugo Schooneveld z holandskej Nadácie EHS meral magnetické polia z turbín priamo na mieste. Na jeho prekvapenie, vo vzdialenosti niekoľkých metrov pri oceľovom kryte základní boli zistené veľkosti polí len niekoľko nanotesla (nT). 10 m od stožiara nebolo možné pole zmerať vôbec. Dospel k záveru, že elektrické obvody boli dobre navrhnuté a že žiadne nebezpečenstvo z elektromagnetických polí nie je zo stroja možné očakávať. McCallum (2014) tiež zistil, že nízka úroveň EMP okolo veterných turbín a súvisiacej kabeláže klesla na bežné hodnoty 40 nT len niečo málo cez 500 m od základne.

  Avšak ruská štúdia (Kireeva 2009) navrhuje preventívne opatrenia kvôli možným rizikovým faktorom z veterných elektrární. Autori odporúčajú dodržať okruh 400 m od základne na základe vypočítaných akustických a elektromagnetických možností znečistenia prostredia. Profesorka Magda Havas z kanadskej Univerzity v Trentone tvrdí, že veterné turbíny generujú tzv. špinavú elektrinu (parazitné napätia), keď sa jednosmerné (DC)
napätie mení na striedavé (AC) a môže sa dostať do vedenia, ktoré prichádza z elektrární do obytných domov.

Hluk
  Nízkofrekvenčné zvukové vibrácie (vrátane ultrazvuku) vytvorené rotormi turbín môžu ľudia vnímať veľmi zle. Dr. Nina Pierpont (MD, PhD), pediater z New Yorku, presadzuje termín "syndróm veternej turbíny", tiež známy ako vibroakustická choroba (VAD). Odporúča, aby veterné turbíny nestáli bližšie ako 2 km od obytných domov. Výskum Dr. Pierpont uvádza, že neďaleká prítomnosť veterných turbín môže zapríčiniť nasledujúce príznaky:

• Problémy so spánkom: hluk alebo fyzické pocity pulzácie alebo tlaku, časté prebúdzanie (Hanning & Evans 2012)
• Tachykardiu
• Vizuálne rozostrenie
• Závraty, poruchy rovnováhy a nevoľnosť
• Vyčerpanosť, úzkosť, záchvaty paniky, zlosť, podráždenosť a depresie
• Problémy s koncentráciou a učením
• Tinnitus (hučanie v ušiach)

  Podľa Dr. Pierpont, 8 z 10 rodín sa počas jej štúdie odsťahovalo z domovov.

  Profesorka akustiky Mariana Alves-Pereira a Dr. Nuno Castelo Branco, chirurg-patológ z Portugalska, zrealizovali sériu meraní hluku/vibrácií v domoch obklopených štyrmi priemyselnými veternými turbínami. Najbližšia turbína bola takmer 300 m od domu. Ich správa dospela k záveru: "Tieto výsledky nezvratne dokazujú, že veterné turbíny v blízkosti obývaných oblastí vyrábajú akustické prostredie, ktoré môže viesť k rozvoju VAD u obyvateľov okolitých domov."

  Britská lekárka Amanda Harry zverejnila vo februári 2007 svoj článok s názvom Veterné turbíny, hluk a zdravie. Opisovala situáciu 39 ľudí, obyvateľov Nového Zélandu a Austrálie, ktorí trpeli hlukom emitovaným z veterných turbín. Vo svojom článku dospeli autori Harry, Frey a Hadden (2007) k záveru, že by malo byť vytvorené medzi rodinnými domami a priemyselnými veternými turbínami do výkonu 2 MW bezpečné nárazníkové pásmo najmenej 2 km.

  Najzávažnejší efekt spojený s blikaním je záchvat, ale v žiadnom prípade nie je jediný. Medzi ďalšie riziká patria bolesti hlavy, strata rovnováhy, nevoľnosť a dezorientácia.

Umiestnenie veterných elektrární
  Veľkosť veternej energie je treťou mocninou rýchlosti vetra. Preto v prípade, že vietor fúka dvojnásobnou rýchlosťou, je veľkosť energie osemkrát vyššia. Tam, kde je rýchlosť vetra v priemere 8 m/s bude turbína vyrábať zhruba o 80% viac energie, než tá, ktorá je na mieste s priemernou rýchlosťou vetra 6 m/s.
  Armáda vzniesla námietky proti umiestneniu niektorých veterných fariem, pretože kolidujú s primárnym a sekundárnym radarom a výškou lietania. Monitorovanie lietadla, ktoré letí ponad veterné farmy, je veľmi ťažké.