Aktualizované: 16.10.2023

Expozičné limity - normy

  S cieľom chrániť obyvateľstvo žijúce v okolí TV a rozhlasových vysielačov, základňových staníc mobilnej siete a užívateľov mobilných telefónov pred účinkami elektromagnetických polí, vláda a regulačné orgány prijímajú určité bezpečnostné opatrenia. Na svete nájdeme veľa národných a nadnárodných smerníc, avšak jedna z nich je všeobecne najviac uznávaná. Vychádza z odporúčaní, ktoré vytvoril nezávislý Medzinárodný výbor na ochranu pred ne-ionizujúcim žiarením (International Commission for Non-Ionizing Radiation Protection), skrátene ICNIRP. Odporúčania sú výsledkom výskumu Medzinárodného zväzu elektrických a elektrotechnických inžinierov (IEEE) a v roku 1998 boli pretransformované do bezpečnostných smerníc vo viac ako 80 krajinách po celom svete. Je nutné podčiarknuť, že tieto smernice vychádzajú z predpokladu, že nízkofrekvenčné a vysokofrekvenčné (rádiofrekvenčné a mikrovlnné) elektromagnetické žiarenie má len tepelné účinky na tkanivá živých organizmov. Svedčí o tom aj fakt, že smernice sú frekvenčne závislé a neberú ohľad na impulzný charakter žiarenia. Predpokladajú, že ekvivalentná dávka žiarenia s konštantnou amplitúdou je v tkanive viac absorbovaná, než dávka rovnako intenzívneho impulzného žiarenia (s nekonštantnou amplitúdou). Pre posúdenie oficiálnej expozície je teda postačujúce, ak sa vykoná meranie len efektívnych hodnôt (RMS) počas určitého pevne zvoleného časového intervalu. Toto meranie však nemusí počítať s maximálnymi špičkovými impulznými výchylkami, charakteristickými práve pre moderné telekomunikačné digitálne signály.

  Európska komisia prijala smernice za záväzné pre všetky členské štáty EU. Vstupom Slovenska do členstva EU boli automaticky prijaté do lokálnej legislatívy. Tvoria základ vyhlášky Ministerstva zdravotníctva č. 534/2007 Z.z. o požiadavkách na zdroje elektromagnetického žiarenia a na limity expozície obyvateľov elektromagnetickému žiareniu v životnom prostredí. Jej detailné znenie môžete nájsť na tejto linke.

kde f je frekvencia z intervalu v daných jednotkách, uvedeného v ľavom stĺpci. Pre frekvencie 100 kHz až 10 GHz sa hodnoty intenzity elektromagnetického pola počas merania priemerujú za 6 minútový interval.

Porovnanie medzinárodných smerníc elektromagnetických polí

  Rada Európskej únie vydala v roku 1999 "Odporúčanie" týkajúce sa obmedzenia vystavenia verejnosti elektromagnetickým poliam. V roku 2004 bola vydaná Smernica uvádzajúca základné bezpečnostné požiadavky týkajúce sa pracovníkov vystavených účinku elektromagnetických polí. Limity expozície verejnosti a pracovníkov boli prerokované a znovu potvrdené v r. 2010, doposiaľ však neviedli k záväzným zmenám európskej legislatívy. 

Európska únia
  Pretože "Odporúčanie Rady EU" nie je všeobecne právne zaväzné, stratégia regulujúca vystavovanie verejnosti elektromagnetickým poliam sa u jednotlivých štátov líši. Krajiny môžeme rozdeliť do troch skupín:

  1. V tejto skupine členských štátov bolo "Odporúčanie Rady EU" prevedené do záväznej národnej legislatívy; čo znamená, že základné obmedzenia a referenčné hodnoty musia byť uplatnené. Do tejto skupiny patria Cyprus, Česká republika, Estónsko, Fínsko, Francúzsko, Maďarsko, Írsko, Malta, Portugalsko, Rumunsko a Španielsko. Španielsky región Katalánsko reguluje expozičné hodnoty prísnejšie ako federálna vláda. V Nemecku a na Slovensku sa referenčné (odporúčané) hodnoty stali de facto expozičnými limitmi, bez ohľadu na akékoľvek obmedzenia.

  2. V druhej skupine členských štátov sú síce expozičné limity založené na "Odporúčaní Rady EU", ale nie sú právne záväzné. Prípadne sú limity miernejšie alebo neexistuje žiadna štátna regulácia.  Sem patrí Rakúsko, Dánsko, Lotyšsko, Holandsko, Švédsko a Veľká Británia. V Británii sa však telekomunikačné spoločnosti  zaviazali dobrovoľne dodržiavať ustanovenia uvedené v "Odporúčaní Rady EU". 

  3. Tretia skupina členských štátov má prísnejšie základné obmedzenia a/alebo referenčné hodnoty ako výsledok preventívnych opatrení alebo ako následok tlaku verejnosti. Stanovené limity sú niekedy založené na princípe „tak nízko, ako je to reálne dosiahnuteľné bez ohrozenia fungovania služby".  Praktickou voľbou môže byť nižší limit kvôli zasahovaniu do európskych štandardov o elektromagnetickej kompatibilite (napr. Belgicko). V ďalších krajinách sú dôvody pre konkrétne limity nejasné alebo svojvoľné (napr. Grécko). V niektorých členských štátoch platia tieto prísnejšie referenčné hodnoty ako maximálne hodnoty expozície elektromagnetických polí, ktoré nesmú byť za žiadnych okolností prekročené.

Keďže pravidlá a limity sa u jednotlivých štátov líšia, tu je stručný prehľad:

Belgicko: Národné rozhodnutie týkajúce sa limitov pre vysielače v rozpätí 10 MHz až 10 GHz bolo vyhlásené za protiústavné a regulácia bola ponechaná regionálnym vládam. Flámska legislatíva následne obmedzila intenzitu elektrického pola telekomunikačných antén na 7% hodnoty odporúčanej Radou EU v obytných zónach, v blízkosti škôl, škôlok a zotavovní. Maximálna miera expozície na konkrétnu lokalitu  je 50% odporúčanej hodnoty pre frekvencie  medzi 10 MHz až 10 GHz. Bruselský región obmedzuje vystavenie obyvateľstva elektromagnetickým poliam v obytných zónach pre frekvencie medzi 100 kHz až 300 GHz na hustotu radiačného toku na 0.5% z referenčnej hodnoty v Odporúčaní Rady EU (čo je približne 7% z hodnoty intenzity elektrického pola E). Pre rovnaký frekvenčný rozsah, Valónsko nastavilo fixný limit pre intenzitu elektrického pola na 1 anténu v obytných zónach na 7% z referenčnej hodnoty pre frekvenciu 900 MHz.

Bulharsko: Limity pre intenzitu elektrického pola a hustotu radiačného toku sú pevne stanovené. Ich percentáž z referenčných hodnôt v Odporúčaní sa znižuje s frekvenciou. Činí 2% pre hustotu radiačného toku pri 900 MHz, a menej ako 2% pre vyššie frekvencie.

Grécko: Zákon o elektrokomunikáciách nastavuje základné obmedzenia na 70% z hodnôt v Odporúčaní a 60% ak sa anténové základne nachádzajú bližšie ako 300 metrov od škôl, škôlok, nemocníc a zariadení pre seniorov. Inštalovanie anténových základní pre mobilné telefóny nie je dovolené v bezprostrednej blízkosti vyššie spomenutých zariadení. Referenčné hodnoty vypočítané z týchto dvoch základných obmedzení činia 84% a 77% z hodnôt intenzity elektrického pola uvedených v Odporúčaní (70% a 60% pre hustotu radiačného toku).

Taliansko: V talianskej legislatíve sa referenčné hodnoty stali de facto expozičnými limitmi, ktoré nemôžu byť prekročené. Na rozdiel od limitov v Odporúčaní, limity v Taliansku sú fixné (nezávisia od frekvencie) medzi 3 MHz a 3 GHz. Expozičný limit pre intenzitu magnetického poľa na 900 MHz je 45% z referenčnej hodnoty v Odporúčaní (22% pre hustotu radiačného toku). V obytných zónach, školách, na ihriskách a miestach, kde sa ľudia zdržujú viac ako 4 hodiny je expozičný limit prísnejší, a to 14% z referenčnej hodnoty v Odporúčaní pre intenzitu magnetického pola na 900 MHz (2% pre hustotu radiačného toku).

Litva: Limity pre hustotu radiačného toku pre frekvencie 300 MHz až 300 GHz sú pevne stanovené.

Luxembursko: Mobilné telekomunikácie sú tu regulované princípom predbežných opatrení, reguluje ich Zákon o umiestňovaní a technických štandardoch. Zákon stanovuje maximálny expozičný limit  pre intenzitu elektrického pola na 3 V/m na 1 anténu, na 7% z referenčnej hodnoty v Odporúčaní pre 900 MHz. Limit pre celkový počet antén na jednom mieste sa rovná referenčnej hodnote v Odporúčaní.

Poľsko: Na miestach, ktoré sú prístupné verejnosti sú stanovené expozičné limity (závislé od frekvencie) nižšie ako referenčné hodnoty v Odporúčaní (pre intenzitu elektrického pola a pre hustotu radiačného toku).

Slovinsko: V obytných zónach, nemocniciach, školách apod., je pre frekvencie vyššie ako 10 kHz expozičný limit pre intenzitu elektrického a magnetického pola 31% z referenčných hodnôt v Odporúčaní Rady EU (10% pre hustotu radiačného toku). Na všetkých ostatných miestach sú referenčné hodnoty z Odporúčania fakticky maximálnymi hodnotami expozície, ktoré nesmú byť prekročené.

Španielsko: V španielskom regióne Katalánsko sú expozičné limity pre intenzitu elektrického a magnetického pola 65% z hodnôt v Odporúčaní (44% pre hustotu radiačného toku).

Ostatné krajiny
  Spôsoby ako vyspelé krajiny mimo EU regulujú expozíciu obyvateľstva elektromagnetickému žiareniu sa rôznia. Povinné základné obmedzenia a referenčné hodnoty sú napr. v austrálskych štandardoch o ochrane pred radiáciou rovnaké ako štandardy z európskeho Odporúčania.

Rusko:  V Rusku sú všeobecné podmienky o ochrane obyvateľstva stanovené v právnom rámci z roku 1999. Limity pre jednotlivé frekvenčné rozpätia sú stanovené v následných "hygienicko-epidemiologických požiadavkách". Expozičný limit pre hustotu radiačného toku elektromagnetického pola frekvencie je medzi 300 MHz až 300 GHz 2% z referenčných hodnôt v Odporúčaní. Dôvodom je predísť biologickým účinkom, ktoré vo všeobecnosti nie sú považované za zdravie ohrozujúce v Západných krajinách.

Švajčiarsko: Vo Švajčiarsku je v platnosti nariadenie o neionizujúcom žiarení od roku 2000. Povinné expozičné limity sú rovnaké ako referenčné hodnoty v Odporúčaní a vzťahujú sa na všetky miesta prístupné verejnosti. Prísnejší limit (založený na princípe predbežných opatrení) platí pre vysielače základňových staníc, a to 10% z referenčných hodnôt v Odporúčaní Rady EU pre intenzitu elektrického pola. Na ostatné vysielače a radary platí expozičný limit (závislý od frekvencie) pre intenzitu elektrického pola 11% až 3% z referenčných hodnôt v Odporúčaní.

U.S.A.:  V Spojených štátoch sú federálnou legislatívou stanovené rovnaké základné obmedzenia pre rádio vysielače ako tie v Odporúčaní Rady EU. Referenčné hodnoty sú vyššie, pretože sa na ich výpočet používa iný spôsob. Pri 900 MHz činí rozdiel 18% pre intenzitu elektrického a magnetického pola (33% pre hustotu radiačného toku).  V Spojených štátoch sa základné obmedzenie vzťahuje len na prenosné zariadenia nosené v blízkosti tela. Referenčné hodnoty sú uplatnené ako de facto expozičné limity pre neprenosné zariadenia.

  Niektoré krajiny si stanovili bezpečnostné limity o niekoľko rádov nižšie, než odporúčajú smernice ICNIRP. Ide predovšetkým o dôvody lepšej ochrany obyvateľov pred škodlivými účinkami elektromagnetických polí. Na základe tisícov štúdií, ktoré preukázali jednoznačné mechanizmy netepelného vplyvu expozície na živé tkanivá, možno tvrdiť, že smernice ICNIRP nás nechránia dostatočne. Biologické limity sú úplne odlišné od oficiálnych limitov osobnej bezpečnosti a väčšinou sa jedná o výrazne prísnejšie limity, ktoré sú frekvenčne nezávislé. To znamená, že nezávisle od frekvencie alebo modulácie, definujú maximálnu možnú expozíciu bez výrazných negatívnych vplyvov na živé organizmy. Na rozdiel od oficiálnych hygienických limitov sú obvykle interpretované ako špičkové hodnoty meraného signálu.
  Prvýkrát už v roku 2000 bol na konferencii v Salzburgu prijatý preventívny limit 0.1 μW/cm² (teda 10 000-krát prísnejší než smernice ICNIRP) pre "vysokofrekvenčný modulovaný pulzový signál", používaný v modernej digitálnej komunikácii. Odvtedy vznikli a postupne vznikajú ďalšie neoficiálne limitné hodnoty, ktoré sa snažia nastaviť latku prísnosti tak nízko, aby hodnotami expozície bolo možné dosiahnuť takmer nulový účinok na ľudský organizmus, vrátane živočíchov a rastlín.
  Európsky parlament ešte v roku 2008 prijal uznesenie o Európskom životnom prostredí pre zdravie. Uznesenie pojednávalo o téme, na ktorú sa vzťahuje niekoľko oblastí, akými sú duševné zdravie a globálne otepľovanie a tiež zahŕňalo tému "Nebezpečenstvá nových technológií". Píše sa v ňom napríklad, že "... limitné hodnoty expozície elektromagnetických polí, ktoré boli stanovené pre širokú verejnosť ešte v roku 1998, sú zastarané."

Hlavné faktory, ktoré v najväčšej miere ovplyvňujú biologické účinky RF elektromagnetických polí:

EUROPAEM EMF 2016
SMERNICE EURÓPSKEJ AKADÉMIE PRE ENVIRONMENTÁLNE LEKÁRSTVO

Informácie o smernici nájdete v sekcii Smernice EUROPAEM.
Celé znenie smerníc v slovenskom jazyku nájdete na tomto linku.

Odporúčané maximálne úrovne expozície pre elektrické polia nízkych frekvencií (ELF/VLF)

Odporúčané maximálne úrovne expozície pre magnetické polia nízkych frekvencií (ELF/VLF)

Odporúčané maximálne úrovne expozície pre rádiové frekvencie podľa typu zdroja (RF)

SMERNICE STAVEBNEJ BIOLÓGIE
  Smernice Stavebnej biológie patria medzi najprísnejšie biologické limitné hodnoty. Ich hlavným krédom je posúdenie životných podmienok vzhľadom na prirodzený naturálny štandard. I napriek už v dnešnej dobe zdanlivo nedosiahnuteľne prísnym kritériám patria na celom svete medzi uznávané vodítko aj vzhľadom na stále rastúci počet elektro-hypersenzitívnych osôb. Je dôležité poznamenať, že ich prísnosť sa každým rokom zdanlivo zvyšuje, nakoľko naše prirodzené elektromagnetické pozadie sa neustále zaplňuje novými a silnejšími zdrojmi polí. Kompletné aktuálne smernice nájdete na našich stránkach v sekcii STAVEBNÁ BIOLÓGIA.

STRIEDAVÉ ELEKTRICKÉ POLIA (nízke frekvencie, ELF/VLF)

STRIEDAVÉ MAGNETICKÉ POLIA (nízke frekvencie, ELF/VLF)

RÁDIOFREKVENČNÉ ŽIARENIE (vysoké frekvencie, elektromagnetické vlny)

A Radiant Day (Nádherný deň)
Nórsky dokument Andreasa Borringboa z roku 2009 (slovenský dubbing).
Pátrame po vzniku súčasných oficiálnych limitov ICNIRP, prečo sú limity také aké sú. Dokument zároveň opisuje dva proti sebe stojace svety - tých, ktorí tvrdia, že mikrovlny sú neškodné a tých, ktorí pripúšťajú možné dôsledky z chronickej expozície. Dokument dáva priestor vyjadreniam predstaviteľov ICNIRP, WHO, IEEE, nazerá do rakúskeho Salzburgu, oslovuje vedcov a lekárov aj z Bratislavy.

Súvisiace články: