Aktualizované: 16.6.2016

Elektro-hypersenzitivita (EHS)

  Hovorí sa tomu "elektromagnetická precitlivelosť" (z angl. electro-hypersensitivity, skrátene EHS) a zahŕňa súbor príznakov, ktoré siahajú od bolestí hlavy, problémov s koncentráciou, nespavosťou, k podráždeniu pokožky a únave. Napriek zodpovedajúcemu názvu, Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) a veľká časť najväčších svetových vlád nepripúšťajú, že by mohlo ísť o príznaky spôsobené EMP z elektrických prístrojov, počítačov, mobilných telefónov, základňových staníc a elektrického vedenia.
Tí, ktorí účelovo popierajú existenciu EHS, tvrdia, že nejde o skutočný zdravotný problém. Ak EHS existuje, ovplyvňuje len asi 1% populácie a že ide o problém skôr v mysli trpiaceho. Skeptici poukazujú na štúdie, kde EHS postihnutí reagovali intenzívnejšie na zariadenia, ktoré EMP neprodukovali, než na tie, ktoré ich emitovali. Niektorí psychológovia to dokonca klasifikujú ako útek od napätia a tempa moderného sveta.

Aká je oficiálna línia príčin EHS?
  Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO), lekári, ktorí majú pacienta s EHS, by mali najskôr vykonať psychiatrické alebo psychologické testy. V prípade, že pacient nie je psychicky labilný, EHS by podľa WHO mohla byť výsledkom znečistenia vzduchu, nadmerného hluku, zlého osvetlenia alebo blikajúcich žiariviek. Ale voči tomuto postupu sú tisíce prípadových štúdií ľudí, ktorí trpeli náhlou únavou alebo problémami s koncentráciou, bez toho aby vedeli, že sú v prostredí s vysokými úrovňami EMP. Vo Švédsku, ktoré zaznamenáva jeden z najvyšších výskytov EHS v Európe spolu s Nemeckom a Dánskom, bolo asi 250 000 ľudí identifikovaných ako trpiacich EHS ešte v roku 2004, za ním nasledovali prípady vo Veľkej Británii, Rakúsku a Francúzsku. Nezávislé výskumy tiež začínajú naznačovať, že diagnóza EHS je veľmi reálna. Jeden z reportov, nazvaný "Elektromagnetická precitlivelosť - skutočnosť alebo fikcia ?" - dokazuje, že ide naozaj o skutočnosť. Autor, profesor Stephen Genuis z University of Alberta v Kanade, prišiel k záveru, že "mnoho vedcov nateraz uznáva, že precitlivelosť na EMR (elektromagnetické žiarenie) môže byť vysiľujúce ochorenie, ktoré postihuje čoraz viac ľudí po celom svete". (Sci Total Environ, 2012; 414: 103–12)

Peniaze hýbu svetom
  Mohlo by sa zdať, že neochota uznať EHS ako skutočný chorobný stav - a EMP ako jeho príčinu - sa scvrkáva na jeden jednoduchý problém: peniaze. Okrem obrovských súm, ktoré by museli byť vyplatené pri odškodňovaní obetí EHS, rozpočet krajín získava obrovské sumy z telekomunikačného priemyslu, ktorý financuje väčšinu výskumu, aby sa nepodarilo identifikovať EMP ako zdraviu nebezpečné. Napriek finančným tlakom, niektoré krajiny uznávajú EHS ako reálne ochorenie. Švédska vláda ho opísala ako "funkčnú poruchu", zatiaľ čo v Španielsku je klasifikovaný ako "trvalá invalidita" a kanadská komisia pre ľudské práva zahŕňa EHS do zoznamu "environmentálnych senzibilít".
Francúzske orgány išli ešte ďalej a vyhlásili EMP ako príčinu nielen pre EHS, ale aj pre rôzne druhy rakoviny, pričom malé deti sú obzvlášť zraniteľné. Začiatkom roku 2015 bolo zakázané používanie Wi-Fi v materských školách a nariadené, aby sa Wi-Fi siete vypínali v školách, pokiaľ nie sú nevyhnutne potrebné vo vyučovacom procese, a to vo veku detí do 11 rokov. Francúzsky súd tiež uznal EHS ako skutočnú príčinu a odškodnil 39-ročnú žiadateľku Marine Richard 850€ mesačným grantom z postihnutia potom, čo opísala jej "alergiu" na elektronické zariadenia, akými sú mobilný telefón, Wi-Fi router a TV. Medzi jej reakcie patrili búšenie srdca, nevoľnosť a bolesti hlavy a v súčasnosti žije v prestavanej stodole na vidieku bez elektriny.
Aj napriek svojej zdržanlivosti, WHO uznala EHS ako "nešpecifickú, multisystémovú chorobu" a klasifikovala EMP ako možný karcinogén, resp. rakovinotvorný agent, i keď stratilo sa vzájomné prepojenie, že jeden je príčinou toho druhého. EHS dokonca dosiahla kultového statusu. Jedna z postáv v seriáli "Better Call Saul" trpí EHS a nosí čiapku z alobalu, pokiaľ sa zdržiava doma.

Urobili správnu vec
  Odhady počtu osôb postihnutých EHS sa líšia. Vedci počítajú, že od 1 do 8 % populácie môže byť natoľko citlivá, že nedokáže riadne fungovať, zatiaľ čo mnohí ďalší trpia príznakmi ako je nespavosť alebo občasné výpadky pamäte, ale nikdy ich nespájajú s "elektrosmogom". S nahromadením dôkazov a uznaním EHS zo strany niektorých vlád, jedna skupina vedcov požaduje, aby všetky veľké štáty akceptovali nebezpečenstvo EMP a obmedzili expozície občanov a najmä detí. V roku 2015 24 vedcov vydalo deklaráciu "oficiálneho uznania" EHS a zahrnutia do Medzinárodnej klasifikácie chorôb (MKCH). Žiadajú vládne zdravotnícke inštitúcie, aby prijali jednoduché preventívne opatrenia a varovali verejnosť o možných nebezpečenstvách elektromagnetických polí.
Britská lekárka Dr. Erica Maller-Blythe založila organizáciu PHIRE (Physicians' Health Initiative for Radiation and Environment - Lekárska zdravotnícka iniciatíva pre žiarenie a životné prostredie), ktorá dúfa, že ak začne verejnosť správne informovať, dosiahne lepšiu informovanosť lekárov, škôl, rodičov a pacientov o týchto rizikách a tí začnú navzájom spolupracovať. Dr. Maller-Blythe tvrdí: "Nikto nemôže byť operovaný bez toho, aby vedel, prečo je operovaný".
Na Slovensku dodržiavame maximálne hygienické normy expozície navrhnuté Medzinárodnou komisiou na ochranu pred neionizujúcim žiarením (ICNIRP), ktoré sa od roku 1998 nemenili a majú za cieľ chrániť pred tepelnými účinkami elektromagnetických polí. Ale ako argumentuje Dr. Maller-Blythe, tieto normy sú zastarané a založené na vede, ktorá bola narušená tisíckami štúdií, ktoré dokazujú vážne netermálne biologické účinky pri intenzitách hlboko pod týmito normatívnymi úrovňami. Niektoré členské štáty EÚ a aj iné štáty vymenili smernice ICNIRP za oveľa prísnejšie úrovne bezpečnosti voči elektromagnetickým poliam.

Takže čo je vlastne bezpečné?
  Sme obklopení elektromagnetickými poliami a vždy sme boli. Svetlo a teplo zo slnka a zemské magnetické pole sú dva základné zdroje, ale od počiatku 20.storočia sa vynálezom elektrických žiaroviek a iných spotrebičov naša expozícia začala zvyšovať. Dnes žijeme v elektrosmogu pochádzajúcom z elektrických vedení, TV a rozhlasového vysielania, PC a notebookov, Wi-Fi, mobilných telefónov a k nim prislúchajúcich základňových staníc. Prípady podobných príznakov EHS boli zaznamenané už v roku 1932 a dostali celú radu označení v priebehu rokov. Najznámejšie sú "mikrovlnná choroba" alebo "mikrovlnný syndróm", "syndróm rádiových vĺn", "syndróm intolerancie EMP" a "syndróm rýchleho starnutia". V roku 1960 sa ruskí a poľskí zamestnanci, ktorí boli vystavení elektromagnetickým poliam, sťažovali na rad oslabujúcich príznakov a podobné efekty boli pozorované u vojenského personálu v roku 1974.
Veda podporuje myšlienku, že tieto príznaky nie sú spôsobené len "chorou hlavou". Štúdie preukázali, že EMP môže ovplyvňovať činnosť mozgu, zatiaľ čo iní si všimli zmeny v bunkách, reakcie, ktoré boli objektívne vedecky merateľné. Hoci všetci môžeme rôzne reagovať na EMP, vedci sa zhodne domnievajú, že expozícia EMP znižuje hladiny melatonínu v tele a súčasne zvýšuje produkciu oxidu dusnatého (NO). (Otolaryngol Head Neck Surg, 2005; 132: 713–6) Tieto zmeny ovplyvňujú schopnosť organizmu bojovať s rakovinou a môžu viesť k poruchám spánku, zvýšenej hladine cholesterolu a zvýšenému krvnému tlaku.
Mozgové vlny, ktoré majú svoj vlastný cyklus, sú tiež pri expozícii EMP pozmenené. Jedna zo štúdií potvrdila, že 45 minút expozície pulznými mikrovlnami ovplyvní hladiny cholínu v mozgu laboratórnych potkanov. Cholín je stavebným kameňom acetylcholínu, čo je neurotransmiter, ktorý ovplyvňuje pamäť, inteligenciu a náladu. (Pharmacol Biochem Behav, 1989; 33: 131–8)  Mobilné telefóny majú podobné účinky. Výskumníci vo Fínsku zistili, že 33 minútové používanie mobilného telefónu potláča metabolizmus glukózy v mozgu, čo naznačuje, že neurónom v mozgu sa znižuje prísun cukru a to vedie k problémom so sústredením, učením a pamäťou. (J Cereb Blood Flow Metab, 2011; 31: 2293–301)
Tieto fyziologické zmeny sa odrážajú aj v populačných štúdiách. Jedna z nich zistila, že u 8 z 10 skúmaných komunít, žijúcich menej ako 500 metrov od základňovej stanice mobilnej siete, bol nárast výskytu neurotických symptómov a rakoviny. I napriek tomu, že úrovne expozície EMP boli v každom prípade v rámci aktuálnych bezpečnostných úrovní. (Int J Occup Environ Health, 2010; 16: 263–7) Príznaky, ako sú bolesti hlavy, nesústredenosť a podráždenosť sa zhoršili, čím bližšie bola osoba k základňovej stanici. (Pathol Biol [Paris], 2002; 50: 369–73)  Podobne ďalšia rakúska štúdia našla asociáciu medzi úrovňami rádiofrekvenčných elektromagnetických polí v spálňach a bolesťami hlavy spojených s problémami s koncentráciou. (Occup Environ Med, 2006; 63: 307–13)
Dr. Maller-Blythe opisuje vzostup EMP ako "najväčšie zmeny v zemskom elektromagnetickom prostredí, ku ktorým kedy došlo v histórii ľudstva". Ak nebudeme konať, naplnia sa postupne obavy expertov, ktorí predpokladajú, že by mohlo dôjsť k "najväčšej katastrofe verejného zdravia v histórii planéty".

Koho chleba ješ, toho pieseň spievaj
  Zdravotnícke organizácie vychádzajú do značnej miery z tzv. Interphone štúdie, do ktorej sa v roku 2007 zapojilo 13 krajín a jej výsledky sa aplikujú ako miera zdravotných rizík pri používaní mobilných telefónov. Mnohé jej čiastkové štúdie sa vzácne zhodli a nezistili žiadne riziko, pričom jedna dokonca dospela k záveru, že mobilný telefón môže človeka ochrániť pred rakovinou mozgu. Štúdia bola čiastočne financovaná výrobcami mobilných telefónov (Mobile Manufacturers Forum - MMF) a Združením globálneho systému pre mobilné komunikácie (GSMA). Ide o dve skupiny, ktoré ťažia z nedostatku negatívnych výsledkov. Ale zdá sa, že financovanie akosi vychýlilo výsledky, čo zistil aj tím nezávislých výskumníkov z Kórei, keď znova analyzoval závery. Po analýze čisto nezávislých štúdií a na druhej strane výsledkov Interphone štúdie sa zistilo, že kontinuálne užívanie mobilného telefónu po dobu 10 rokov a viac zvyšuje pravdepodobnosť vzniku nádoru na mozgu až o 34%. (J Clin Oncol, 2009; 27: 5565–72)
Efekt financovania štúdií bol rovnako identifikovaný výskumníkmi z University of Bern vo Švajčiarsku, ktorí zistili, že u štúdií, hradených telekomunikačným priemyslom, bolo najmenej pravdepodobné, aby ich výstupom bol akýkoľvek významný vplyv expozície, v porovnaní s tými štúdiami, ktoré hradili nadácie alebo iné nezávislé inštitúcie. (Environ Health Perspect, 2007; 115: 1–4)

Súvisiace články: