Aktualizované: 1.7.2015
Vyšetrenie ultrazvukom
Ultrazvuk alebo ultrasonografia je lekárska zobrazovacia technika, ktorá využíva vysokofrekvenčné zvukové vlny a ich ozveny (tzv. echá). Táto technika je podobná echolokácii u netopierov, veľrýb a delfínov, ako aj u sonaru ponoriek. V medicíne slúži na vizualizáciu svalov, šliach a mnohých vnútorných orgánov. Je schopná zachytiť ich veľkosť, štruktúru a akékoľvek patologické tkanivo v reálnom čase. Ultrazvuk je rádiologmi používaný už takmer 50 rokov a jeho využitie je dnes veľmi široké. Ide o technológiu pomerne lacnú a prenosnú, najmä v porovnaní s inými technikami, akou je napríklad zobrazovanie pomocou magnetickej rezonancie (MRI) a počítačovej tomografie (CT). Ultrazvuk sa používa aj na vizualizáciu plodu počas rutinnej a núdzovej prenatálnej starostlivosti.
V súčasnosti sa ultrazvuková diagnostika považuje za jednu z najbezpečnejších zobrazovacích techník a podľa názoru odbornej verejnosti nepredstavuje žiadne významné riziko pre pacienta, ak je vykonaná správne. Sonografia totiž nevyužíva ionizujúce žiarenie a výkonové úrovne, používané na zobrazovanie, sú údajne príliš nízke, aby vyvolali nežiaduci ohrev tkanív alebo tlakové účinky. Napriek tomu, že pri ultrazvuku nejde vyslovene o elektromagnetické, ale skôr akustické vlny, nie je vylúčená ich transformácia pri dotyku sondy s telom. Hoci dlhodobé účinky spôsobené expozíciami ultrazvukovou diagnostikou sú stále neznáme, väčšina lekárov zastáva názor, že prínos pre pacientov preváži riziko. Vyšetrenie ultrazvukom by malo spĺňať zásadu ALARA - t.j. čas snímania a intenzita pola sú tak nízke, ako je to možné, ale v súlade so správnou diagnostikou.
Dnešná ultrazvuková technika používa frekvencie 2 až 15 MHz, kratšia vlnová dĺžka umožňuje rozlíšenie malých detailov vo vnútorných konštrukciách tkanív. Expozičná dávka je všeobecne < 1 W/cm², aby sa zabránilo termálnym efektom v skúmanom tkanive. Vysoké a ultravysoké zvukové vlny sú používané v akustickej mikroskopii, s frekvenciami až do 4 GHz.
Ultrazvukové vlny sa odrážajú od povrchu tkanív rôznej hustoty, odraz je úmerný rozdielu v hustote. Ak sa rozdiel zväčší, podiel odrazeného zvuku sa zvyšuje a podiel zvuku, ktorý preniká hlbšie, sa úmerne znižuje. V prípade, že rozdiel v hustote tkaniva je veľmi odlišný, zvuk sa kompletne odráža, čo má za následok celkový akustický tieň. Akustický tieň je prítomný za kosťami, kameňmi v obličkách, žlčníku, atď. Odraz sa nevytvára v prípade, že nie je prítomný žiadny rozdiel v tkanive alebo medzi tkanivami. Homogénne tekutiny, ako je krv, žlč, moč a obsah cýst, sú vnímané ako bezodrazové štruktúry.
Frekvencie
Pre zobrazovanie orgánov brušnej dutiny sa zväčša používajú frekvencie 2.5 - 3.5 MHz a pre zobrazenie štruktúry povrchov tkanív 5 - 7.5 MHz. Ultrazvukový lúč pochádza z mechanických oscilácií kryštálov v piezo-akustickom prevodníku, ktoré sú budené elektrickými impulzmi. Tieto ultrazvukové vlny sú (v podobe impulzov) odosielané zo sondy, ktorá sa prikladá priamo na skúmané miesto, šíria sa cez tkanivá a potom sa vrátia do snímača ako odrazené echo. Echo je prevedené späť na elektrické impulzy pomocou kryštálov. Ultrazvukový prístroj vypočítava vzdialenosť od sondy ku tkanivu alebo orgánu pomocou rýchlosti zvuku v tkanive (1540 m/s) a času návratu každého odrazu k sonde (rozdiely milióntin sekúnd). Výsledky sú ďalej spracovávané pre vytvorenie celistvého dvojrozmerného obrazu.
Možné riziko
Obavy pri používaní ultrazvuku vznikli začiatkom 80-tych rokov a súviseli s možnými väzbami medzi ultrazvukovými vyšetreniami v tehotenstve a zvýšeným rizikom detskej leukémie.
Výskumy v maternici nepotvrdili hypotézu, že diagnostické ultrazvukové testy sú spojené so zvýšeným rizikom detskej leukémie (Petridou 1997, Naumburg 2000, Shu Xo 2002), aj keď Naumburg našiel malý nárast rizika pre ultrazvukové vyšetrenie vykonané v druhom trimestri tehotenstva. Dr. Razum z Nemecka vykonal re-analýzu výsledkov štúdie Naumburg a potvrdil, že existuje určitá pravdepodobnosť, že malá časť prípadov detskej leukémie môže byť pripísaná prenatálnej ultrazvukovej expozícii. Je tiež možné, že ultrazvuk sa použil selektívne, ak bolo podozrenie na abnormálne tehotenstvo.
Niektoré štúdie preukázali spojitosť medzi ultrazvukovou expozíciou a ľaváctvom u chlapcov (Kieler 1998, Salvesen 1999, 2002), čo by mohlo naznačovať, že vývoj plodu je ovplyvniteľný.
Hoci úrovne rizika sú malé a sporné, ultrazvukové vyšetrenie v prípade gravidity by nemalo byť rutinné, ale malo by byť použité len na diagnostické alebo terapeutické použitie. Health Protection Agency (HPA) uvádza, že niektoré správy naznačujú možné neurologické účinky u nenarodených detí, vrátane autizmu. Obavy sa týkajú prípadov, keď ultrazvukový lúč zostane nad hlavou dieťaťa dlhšie, pokým nie je možné spraviť ostrejší snímok.
Ziskin & Morrissey 2011 poukázali na fakt, že niektoré vyššie intenzity Dopplerovho fetálneho ultrazvuku (zobrazuje aj prietok krvi cievami, pupočnou šnúrou a srdcom a pomocou neho je lekár schopný potvrdiť, že je plod živý a správne sa vyvíja po 12. týždni tehotenstva) sú schopné za určitých podmienok zvýšiť teplotu plodu o niekoľko stupňov a jeho použitie by malo byť pri vyšetrení plodu minimalizované.