ELEKTROSMOG INFO
typy a zdroje radiácie, možné dôsledky na človeka
meranie úrovne, expozičné limity, ochrana a eliminácia, poradňa a diskusia
13 online • návštevy: 112 / 815191

Aktualizované: 28.6.2020

Televízne a rozhlasové vysielače

  Televízne a rozhlasové vysielače sú pozostatkom "kamennej doby" prenosu informácií. Ešte donedávna patrili medzi najsilnejšie zdroje vysokofrekvenčných elektromagnetických polí.

História a vývoj
  Vysielače a tzv. retranslačné stanice boli budované na kopcoch a pohoriach nad mestami a dedinami, prípadne na vysokých stožiaroch tak, aby sa nebolo možné dosta do ich blízkosti na menej ako jednotky kilometrov (na rozdiel od dnes umiestnených základňových staníc mobilnej siete, mobilných telefónov a ostatnej bezdrôtovej techniky, ktoré sú od nás na metre, prípadne úplne priložené na telo). Zároveň malé a pokrytím lokálne rozhlasové stanice dnes vysielačmi okupujú strechy vysokých budov v mestách, ich počet a výkony sú však v desiatkach až stovkách wattov. Najväčšia expozícia bola dlhé roky zanedbatežná, v porovnaní s poslednými 15 rokmi.

  V začiatkoch to boli mohutné, niekožko stometrové prútové antény technologicky najstaršieho AM rádia (DV - dlhé vlny, SV - stredné vlny, KV - krátke vlny), ktoré bývali situované aj na poliach a rovinatých územiach, ich pásmo však bolo vyznačené a bežnému smtežníkovi neprístupné. Modulácia bola založená na zmene amplitúdy. Vyžiarený výkon EIRP dosahoval stovky kW. Na Slovensku sa dnes už AM vysielače neprevádzkujú (okrem malých výnimiek v Košiciach a Nitre s relatívne nízkym výkonom). Funkčné vysielače s vysokým výkonom sú k nám najbližšie v Českej republike (DV/SV - ČRo 1/2/Plus) a v Maďarsku (SV). Dosah týchto vysielačov je enormný, aj vďaka vežkým vlnovým dĺžkam, ktoré sa ideálne odrážajú od horných vrstiev atmosféry, je signál schopný preklenú tisíce km. Napríklad vysielanie Českého rozhlasu 2/Plus z vysielača Ostrava - Svínov (výkon 30 kW) môžete v aute počúva na frekvencii 639 kHz z Bratislavy pomaly až do Košíc bez prerušenia, pokiaž Vám to samozrejme prijímač umožňuje. Stredovlnné rádio Kossuth na frekvencii 540 kHz je v súčasnosti najsilnejším rozhlasovým vysielačom v našom okolí (výkon 2000 kW/Solt, Maďarsko) a je ho možné zachyti na celom Slovensku. Nedávna kauza Rádia Vatikán (2011), ktoré vysiela na KV, priznala, že žudia žijúci v okolí silných vysielačov majú obavy o svoje zdravie. AM rádio má v mestách dnes vežkého nepriateža. Je ním "špinavá elektrina" v elektrických rozvodoch, elektronické adaptéry, spínané zdroje a elektrická trakcia mestskej a železničnej dopravy, pracujúca na jeho frekvenciách. Dokáže príjem úplne znemožni. Namiesto staníc poču v celom rozsahu len vrčanie a chraptenie. Je to daň za pokrok.

  Koncom 50-tych rokov prichádza éra kvalitného rozhlasového vysielania - FM rádio. Frekvenčná modulácia sa od AM rádia líši konštantnou amplitúdou a modulovaním "frekvenčnej" zložky signálu. Vylučuje akékožvek rušenie atmosférickými poruchami a v porovnaní s AM rádiom je vernos daná vežkým rozsahom počutežných zvukových frekvencií (až do 15 kHz). Použité nosné frekvencie (48 - 74 MHz) spôsobili, že vysielač ani pri vyšších výkonoch EIRP (100 kW) nemal rádius väčší ako 100 km. FM rádio prináša stereofónne vysielanie (fázovým kžúčovaním uložené dva signály na tej istej nosnej) a neskôr aj dátový systém RDS (Radio Data Service), ktorý umožňuje prenáša názov stanice, aktuálne info, čas a typ žánra vysielania. Šírka pásma jednej stanice nepresahuje 100 kHz, najbližšiu stanicu je teda možné uloži o 200 kHz ďalej. Slovensko postupne prechádza z tzv. "východnej" normy OIRT na frekvencie "západnej" normy CCIR (87 - 108 MHz). Aktuálne frekvenčné tabužky, spolu s výkonmi jednotlivých vysielačov na Slovensku môžete nájsna stránkach Rádiá.

  Spolu s FM rozhlasom štartuje prevádzka TV vysielania na Slovensku. Prvý program v roku 1956, následne v 1973 druhý program. S príchodom farebného vysielania v roku 1970 sa televízny signál stáva náročnejší na dobrý príjem a potrebné je vybudova mnoho retranslačných staníc. Každý program "okupuje" konkrétny kanál (10 MHz blok s frekvenciou medzi 48 - 100 MHz - I./II.TV pásmo), nosná vlna zvukového doprovodu je od neho vzdialená o 6,5 MHz. Kódovanie farieb využíva systém SECAM. Šírka pásma nepresahuje 500 kHz pre obrazový signál a 200 kHz pre zvukový doprovod. Neskôr sa prechádza na farebný systém PAL, ktorý mal zvukovú nosnú posunutú už len o 5,25 MHz voči obrazovej (1 kanál tvorí 8 MHz blok frekvencií). Vysielače postupne opúšajú I./II. pásmo a migrujú do III.-V. pásma (frekvencie do 860 MHz). Vyššie frekvencie šíria na podstatne menšie vzdialenosti a preto v tomto čase sa výkony vysielača na Kamzíku v Bratislave blížia k EIRP 1000 kW na 1 kanál. Stereofónne TV vysielanie pridáva ďalšiu zvukovú nosnú posunutú o 5,75 MHz voči obrazovej. Zvuk sa teda prenáša v dvoch nezávislých kanáloch, čo je rozdiel oproti rozhlasovému FM stereo vysielaniu. V prevádzke sú však len 3 TV stanice a 5 rozhlasových, čo je celkové zaaženie expozíciou v meste ešte na vežmi nízkej úrovni. Vidiek sa bez väčších prijímacích antén nezaobíde, ak chce ma kvalitný TV signál. Tento stav trvá až do roku cca 1993, kedy prichádzajú prvé mobilné telefónne siete NMT (1G) a prvé analógové bezdrôtové telefóny (46 MHz/900 MHz), tzv. CT1. Od tejto chvíle expozície elektromagnetickému žiareniu v rádiofrekvenčnom spektre globálne prudko narastajú. Dôležitý medzník v TV a rozhlasovej distribúcii je budovanie prvých káblových rozvodov v mestách, ktoré umožňujú obohati TV ponuku o desiatky staníc. 

       

  MMDS (Multichanel Multipoint Distribution System) vznikol za účelom distribúcie televízneho signálu súkromnými spoločnosami. Šlo o bežné vysielanie v norme PAL, rozdiel oproti klasickému vysielaniu bol v tom, že pre šírenie sa nepoužívalo bežné televízne pásmo (48,5 - 869 MHz), ale mikrovlnné pásmo 2200 MHz (downlink: 2245 - 2300 MHz, uplink: 2080 - 2110 MHz). Systém MMDS využíval v tomto pásme 12 analógových kanálov, ktoré mohli prenáša aj digitálny signál. Pre príjem sa používal špeciálny konvertor, ktorý umožňoval prevedenie signálu do bežného TV pásma. Vďaka vyššej prenosovej frekvencii bola jednou z podmienok kvalitného prijímu priama viditežnos na vysielač. MMDS z vysielača Bratislava-Kamzík mal vyžiarený výkon EIRP 4 W (na 1 kanál 8 MHz), expozícia bola takmer zanedbatežná (< 1 ľW/m²) už vo vzdialenosti kilometer od vysielača. Pôvodné pásmo pre šírenie MMDS bolo 2500 - 2700 MHz. Po spustení širokopásmových mobilných sietí LTE2600 (4G) bolo MMDS premiestnené do vyššie spomínaného pásma. Na Slovensku sa dnes už neprevádzkuje.

  Postupné zdokonažovanie techniky od kamier až po televízory na vysoké rozlíšenie (HD) vyústilo v roku 2012 v EU i na Slovensku definitívnym ukončením prevádzky TV vysielačov analógového (ne-digitálneho) vysielania, keďže analógové vysielanie už nespĺňalo podmienky na prechod na vyššie rozlíšenie. Do prevádzky bol spustený digitálny pulzný štandard, tzv. DVB-T (Digital Video Broadcasting - Terrestrial). Na Slovensku ho výhradne prevádzkuje spoločnos Towercom. Vysielacie výkony a počet nosných frekvencií sa dramaticky znížili, avšak na druhej strane sa zaplnila signálom cel᠚írka pásma kanála (8 MHz), ktorú dovtedy okupovali len nosná obrazu a zvuku. Na jednom kanáli (tzv. multiplexe) je tak možné prenáša niekožko staníc súčasne, v štandardnom rozlíšení, ale aj v HD, spolu so zvukom. Aktuálne frekvenčné tabužky, spolu s výkonmi jednotlivých vysielačov môžete nájs na stránkach PlusTelky.
V roku 2014 boli z licenčného pásma DVB-T vyňaté frekvencie 791-869 MHz, ktoré v súčasnosti slúžia pre šírenie signálu širokopásmových sietí LTE800 (4G). V roku 2020 boli z pásma DVB-T vyňaté ďalšie frekvencie 694-791 MHz, ktoré majú slúži pre šírenie signálu širokopásmových mobilných sietí NR700 (5G). Predaj licencovaných frekvencií ukončením analógovej prevádzky poskytuje uvožnené frekvenčné pásma pre dátové služby v nadväznosti na exponenciálny nárast smartfónov. Pásma pod 900 MHz sú obzvl᚝ cenné, pretože na nižších frekvenciách môžu signály pokry väčšie vzdialenosti a lepšie preniknú cez stavebné materiály, než je tomu u vyšších frekvencií.

  Obmedzená kapacita multiplexov však niekedy prináša kompromisy v podobe malých dátových tokov, ktoré niekedy nestačia prenies kvalitne ani obraz v štandardnom rozlíšení a obraz tak trpí zníženým rozlišením s chybnými bodovými artefaktmi. Naopak, káblové a optické siete ponúkajúce širokopásmový kvalitný signál nemajú problém ani s vežkosami dátového toku, ani s obmedzeným počtom kanálov. Digitálny štandard DVB-C (Digital Video Broadcasting - Cable) spolu s káblovým prenosom ponúka kombináciu analógovej a digitálnej TV v jednom kábli, vežké množstvo multiplexov a analógových kanálov. Zároveň je možné zakomponovaprenos dát internetu cez jednotlivé multiplexy. Podža počtu použitých kanálov je možné v podstate neobmedzene vysklada vysoké prenosové rýchlosti.

  Prechod na digitálne rozhlasové vysielanie (DAB - Digital Audio Broadcasting) by mal by na Slovensku ukončený do roku 2020. Dňom 15.12.2015 bolo započaté skúšobné vysielanie prvého digitálneho multiplexu na kanále 12C (227 MHz) z bratislavského Kamzíka. DAB znamená, že bežným FM prijímačom ho už nenaladíme, podobne ako DVB na starších televízoroch. DAB by mal predbežne používa frekvencie 174 - 230 MHz a jediná nosná frekvencia bude môc poja takmer všetky dnes dostupné miestne a národné rozhlasové stanice. Ladenie staníc, ako ho poznáme dnes, pravdepodobne definitívne zanikne. Pracovná skupina európskeho spoločenstva s názvom Digital Radio prehlásila, že všetky národné, regionálne a vežké miestne rozhlasové stanice by mali prejs do režimu DAB v strednodobom horizonte, zatiaž čo malé miestne a komunitné rozhlasové stanice budú pokračova vo vysielaní na FM. Výrobcovia automobilov tak budú musie čoskoro osádza do automobilov DAB autorádiá ako štandard.

  Analógové vysielanie má nevýhody v tom, že každé zhoršenie príjmu spôsobuje šum vo zvuku alebo obraze. Prijímače potrebujú dobrú anténu a na každý jednotlivý program je nutné obsadi jednu frekvenciu (jeden kanál).
  Digitálne vysielanie má výhody v tom, že obraz je dokonalý, bez zhoršenia kvality a bez šumu i pri mierne horšom príjme, avšak jeho úplný výpadok pri horších príjmových podmienkach. Pre dosiahnutie kvalitného digitálneho príjmu stačí spravidla desatina výkonu analógového vysielača. Digitálny TV signál má väčšiu šírku pásma kanála (8 MHz), signál je pulzný s vysokou amplitúdou výkyvu. Jeden kanál tvorí tzv. multiplex. V jednom multiplexe je možné prenáša niekožko TV staníc súčasne.


Expozície z vysielačov a vplyv na zdravie
  Takmer každý TV vysielač je zároveň rádio-telekomunikačným bodom v krajine. Môže by na ňom umiestnené vežké množstvo najrôznejších antén, ktoré slúžia na šírenie TV, rozhlasu, mobilných služieb a na prepojenie s inými vysielačmi. Tvoria akúsi komunikačnú chrbticovú sie. Nikoho asi neprekvapí, že v bezprostrednej blízkosti týchto vysielačov môžu by hygienické limity expozície mnohokrát prekročené. Práce na anténnych systémoch preto častokrát sprevádzajú odstávky vysielača, prípadne dočasné zníženie výkonu.

  Stanislav Szmigielski (1996) monitoroval pracovníkov s rádiofrekvenčnými zariadeniami počas takmer 16 rokov a zistil, že tí, ktorí sú profesijne vystavení rádiofrekvenčnému a mikrovlnnému žiareniu, mali 14-krát vyššiu pravdepodobnos vzniku chronickej leukémie, 9-krát vyššiu pravdepodobnos vzniku akútnej leukémie a 6-krát vyššiu pravdepodobnos vzniku Non-Hodgkinovho lymfómu (NHL). Počet prípadov NHL sa v západných krajinách neustále zvyšuje bez známych dôvodov. Odhadovaná priemerná hodnoty expozície žudí v szmigielskeho štúdii bola len asi 5 mikrowattov na štvorcový centimeter (50 000 ľW/m²), čo je úroveň, ktorá sa vyskytuje v blízkosti základňových staníc mobilnej siete a vežkých televíznych a rozhlasových vysielačov.

  Priemysel tvrdí, že život poblíž televíznych a rozhlasových vysielačov je úplne bezpečný. Niektoré štúdie však spájajú bezprostrednú vzdialenos so zvýšeným rizikom zhoršenia zdravotného stavu, vrátane leukémie (Hocking 1996Dolk 1997Ha 2003Ha 2007), nádormi mozgu (Reif 2005), melanómom (Hallberg a Johansson 20022004) a inými druhmi rakoviny (Park 2004). Švajčiarsky rozhlasový vysielač bol vypnutý pred započatím štúdie a po ukončení znovu zapnutý. Štúdia (Altpeter 2006) odhalila, že vysielač ovplyvnil hladiny melatonínu a kvalitu spánku.

  Pôvod zdravotných problémov je stále neznámy, môže však ís o kombináciu mikrovlnného žiarenia a prípadných karcinogénnych chemikálií vo vzduchu. Zmenšenie vzdialenosti od rozhlasových a televíznych vysielačov, nadmorská výška a priama viditežnos na vysielač boli vždy spojené so zvýšenými expozíciami rádiofrekvenčným signálom (Burch 2006). S priemernou vzdialenosou viac ako 1-3 km boli vonkajšie hodnoty žiarenia 13-30 krát vyššie medzi domami, z ktorých bolo viac ako 50% vysielačov priamo viditežných v porovnaní s domami, ktoré na vysielač priamo nevideli.

   Ešte v roku 2006, po spustení prevádzky prvých dvoch digitálnych TV vysielačov v Nemecku, v okruhu 20 km boli hlásené náhle objavené príznaky: neustále bolesti hlavy, tlak v hlave, ospalos, problémy so spánkom, neschopnos jasne myslie, zábudlivos, nervové napätie, podráždenos, tlak na hrudi, búšenie srdca, dýchavičnos dych, depresívne nálady, totálna apatia, strata empatie, pálenie kože, vnútorná pálenie, slabosti nôh, bolesti v končatinách, bodavé bolesti v rôznych orgánoch, priberanie na váhe. źudia, ktorí oblas opustili a pobývali nejaký čas opä v oblasti, kde nebol žiadny príjem digitálneho televízneho vysielania, boli svedkami ústupu príznakov už po krátkej dobe.

  U digitálne modulovaných signálov je niečo, čo ich robí ešte škodlivejšími aj pri vežmi nízkych úrovniach signálu. Pravdepodobne  je to fakt, že signál využíva širšie frekvenčné pásmo s vysoko premenlivou amplitúdou.


Vežkos elektrického pola sa udáva vo voltoch na meter (V/m).
Vežkos hustoty toku výkonu ekvivalentnej rovinnej vlny sa udáva vo wattoch na meter štvorcový (W/m²), ide však o príliš vežkú jednotku, častejšie sa teda používa jednotka miliónkrát menšia - mikrowatty na meter štvorcový (ľW/m²).

Hygienická norma pre intenzitu elektrického pola od 400 MHz do 2 GHz daná vyhláškou MZ SR je: 1,375.√f V/m
Hygienická norma pre intenzitu elektrického pola nad 2 GHz daná vyhláškou MZ SR je: 61 V/m
Hygienická norma pre hustotu toku výkonu od 400 MHz do 2 GHz daná vyhláškou MZ SR je: 5 000.f ľW/m²
Hygienická norma pre hustotu toku výkonu nad 2 GHz daná vyhláškou MZ SR je: 10 000 000 ľW/m²
Odporúčaná preventívna hodnota pre intenzitu elektrického pola podža Stavebnej biológie je: 0,006 V/m
Odporúčaná preventívna hodnota pre hustotu toku výkonu podža Stavebnej biológie je: 0,1 ľW/m²


V našom eshope nájdete:
Meracie prístroje, ktorými odmeriate vežkos elektromagnetického pola z televíznych a rozhlasových vysielačov:

Tieniace materiály: tieniace tkaniny, siete a pletivá, tieniace nátery, odevy a spacie vaky, okenné fólie


Priebeh a modulácia vlnenia:

ZDROJ FREKVENČNÉ PÁSMO PRIEBEH SIGNÁLU SPEKTRÁLNY GRAF ZVUK

ANALÓGOVÝ ROZHLAS AM
150 kHz - 30 MHz
Počiatočný formát vysielania rozhlasu. Jeden kanál nesie obsah jednej rozhlasovej stanice. Vysielaná vlna má premenlivú amplitúdu závislú od vysielaného obsahu a neobsahuje impulzy. Šírka kanála je 5 - 15 kHz

ANALÓGOVÝ ROZHLAS AM
150 kHz - 30 MHz
Počiatočný formát vysielania rozhlasu. Jeden kanál nesie obsah jednej rozhlasovej stanice. Vysielaná vlna má premenlivú amplitúdu závislú od vysielaného obsahu a neobsahuje impulzy. Šírka kanála je 5 - 15 kHz

ANALÓGOVÝ ROZHLAS FM
88 - 108 MHz
Jeden kanál nesie obsah jednej rozhlasovej stanice. Vysielaná vlna má konštantnú amplitúdu a neobsahuje impulzy. Stereo a RDS služby sú modulované do signálu na pomocnú nosnú 38 kHz. Šírka kanála je ~100 kHz

ANALÓGOVÝ ROZHLAS FM
88 - 108 MHz
Jeden kanál nesie obsah jednej rozhlasovej stanice. Vysielaná vlna má konštantnú amplitúdu a neobsahuje impulzy. Stereo a RDS služby sú modulované do signálu na pomocnú nosnú 38 kHz. Šírka kanála je ~100 kHz

DIGITÁLNY ROZHLAS DAB+
174 - 230 MHz
Jeden kanál obsahuje viacero staníc kódovaných do tzv. multiplexov. Modulácia je COFDM / DQPSK, šírka kanála 1.536 MHz, frekvencia impulzov 10.4 Hz, dĺžka impulzu 94.8 ms

DIGITÁLNY ROZHLAS DAB+
174 - 230 MHz
Jeden kanál obsahuje viacero staníc kódovaných do tzv. multiplexov. Modulácia je COFDM / DQPSK, šírka kanála 1.536 MHz, frekvencia impulzov 10.4 Hz, dĺžka impulzu 94.8 ms

ANALÓGOVÁ POZEMNÁ TV
470 - 862 MHz
V prevádzke od r. 1953 do r. 2012. Signál tvorí jasová nosná, farbová nosná posunutá o 4.43 MHz, 1. zvuková nosná posunutá o 5.25 MHz, 2. nosná o 5.75 MHz. Šírka kanála 8 MHz, modulácia obrazovej nosnej AM, zvukovej FM. Frekvencia impulzov 50 / 15625 Hz, dĺžka impulzu 6.15 ms

ANALÓGOVÁ POZEMNÁ TV
470 - 862 MHz
V prevádzke od r. 1953 do r. 2012. Signál tvorí jasová nosná, farbová nosná posunutá o 4.43 MHz, 1. zvuková nosná posunutá o 5.25 MHz, 2. nosná o 5.75 MHz. Šírka kanála 8 MHz, modulácia obrazovej nosnej AM, zvukovej FM. Frekvencia impulzov 50 / 15625 Hz, dĺžka impulzu 6.15 ms

DIGITÁLNA POZEMNÁ TV DVB-T
470 - 694 MHz
Náhrada analógovej TV od roku 2012, viacero staníc kódovaných do tzv. multiplexov. Možnos prenosu HD a UHD obrazu. Modulácia COFDM / QAM, šírka kanála 8 MHz, neobsahuje impulzy

DIGITÁLNA POZEMNÁ TV DVB-T
470 - 694 MHz
Náhrada analógovej TV od roku 2012, viacero staníc kódovaných do tzv. multiplexov. Možnos prenosu HD a UHD obrazu. Modulácia COFDM / QAM, šírka kanála 8 MHz, neobsahuje impulzy

Príklady rozloženia kanálov: (kliknite na obrázky pre zväčšenie, popis nájdete pod obrázkom)