ELEKTROSMOG INFO
typy a zdroje radiácie, možné dôsledky na človeka
meranie úrovne, expozičné limity, ochrana a eliminácia, poradňa a diskusia
4 online • návštevy: 161 / 750321

Aktualizované: 19.11.2016

Často kladené otázky - Wi-Fi

• Uvažujem o pripojení svojho počítača na internet pomocou Wi-Fi, doposiaž používam káblové pripojenie. Má použitie bezdrôtového pripojenia vplyv na zdravie ? Doma mám 2 malé deti (3 roky, 4 mesiace), byt má 100 m² a 3 izby

  Ak nemáte vlastný byt, môže by použitie Wi-Fi prijatežným kompromisom, pokiaž vypnete router a príslušné zariadenia, ak sa momentálne nebudú používa. V objekte by mala by vždy možnos prepoji zariadenia vysokokvalitnými káblami, ktoré sú vhodné pre prenosovú rýchlos aspoň 1 Gb/s. Podža amerického štandardu IEEE 802.11 používajú bezdrôtové siete WLAN zdiežané bezlicenčné rádiové spektrum 2400 až 2483.5 MHz a 5150 až 5725 MHz. Vysielacie výkony sú pre tieto štandardy obmedzené na 100 mW pre 2.4 GHz pásmo a na 200 - 1000 mW na 5 GHz pásmo.
  Bezdrôtové siete sa zvyčajne skladajú z mobilných zariadení (počítač, notebook, mobilný telefón, tablet, tlačiareň...), ktoré sú vybavené zodpovedajúcim sieovým rozhraním a aspoň z jedného prístupového bodu, prostredníctvom ktorého sú zariadenia pripojenie k dátovej sieti (routera - smerovača). Ak chceme zisti vplyv emitovaného mikrovlnného žiarenia, musíme rozlišova medzi terminálmi a prístupovými bodmi, alebo ak chcete, medzi klientmi a routermi. Prístupové body zvyčajne môžu vysiela nepretržitý signál a sú to častokrát permanentné, fixné stanice, možno ich teda štandardne vypnú (odpoji napájací zdroj).
  V kžudovom stave, ak nie je vyžadovaný užitočný prenos údajov, prístupové body (routery) emitujú signály s cca 10 Hz impulzami, ktorých vysielací výkon zodpovedá plnému výkonu (niektoré majú možnos nastavenia výkonu nižšieho). Pri prenose dát a v závislosti na rýchlosti prenosu sa impulzy zhusujú alebo rednú. Router sa tak prepína z pasívneho na aktívny a naopak, pričom k vysielaniu rádiových vĺn dochádza len počas prenosu týchto údajov.
  Z bezdrôtového prenosného zariadenia bola vo vzdialenosti 50 cm nameraná hustota toku výkonu do 40 mW/m² a z prístupového bodu dosiahli niektoré namerané úrovne zo vzdialenosti 1 m až 100 mW/m² (Nova-Institut 2001, Öko-Test 2003, Ecology Institut 2003). Prístupové body majú zvyčajne (ale nie vždy!) vyšší výkon než klientské bedzrôtové zariadenia, preto bývajú klasifikované ako kritické. Vzhžadom k tomu, že vzdialenos k prístupovému bodu býva zvyčajne podstatne väčšia než ku klientskému koncovému zariadeniu, najväčšie bremeno expozície je práve z týchto prenosných klientských zariadení (teda práve z notebookov, tabletov, apod). Presné posúdenie expozičnej záaže zariadenia je náročné, nakožko sa zariadenie spravidla používajú len v prípade potreby. Aby sa zabránilo zbytočnej expozícii, v niektorých krajinách nesmie by trvalo vysielajúci prístupový bod inštalovaný v miestnostiach, kde sa žudia permanentne zdržujú (učebne, kancelárie, zariadenia starostlivosti o deti).
  Okrem vzdialenosti od zdroja poža hrá dôležitú úlohu aj typ a hrúbka materiálu medzi vysielačom a exponovanou osobou. Vzhžadom k vyššej frekvencii preniká mikrovlnné žiarenie s frekvenciou 5 GHz cez murivo podstatne ažšie než žiarenie s frekvenciou 2.4 GHz. Pri prechode cez murivo s hrúbkou 24 cm (betón alebo perforovaná tehla) je intenzita žiarenia s frekvenciou 2.4 GHz znížená asi 10-násobne a s frekvenciou 5 GHz asi 100-násobne (Pauli, Moldan 2003). Pri vyšších frekvenciách sú teda potrebné väčšie výkony, aby sa dosiahlo rovnaké pokrytie vo vnútri budov.
  Hygienický limit pre hustoty toku výkonu určený vyhláškou MZ vo frekvenčnom rozsahu nad 2000 MHz je 10000 mW/m². Tento limit sa vzahuje iba na všeobecne uznávané tepelné účinky elektromagnetického žiarenia. Pomerne benevolentné limity nie sú považované za bezpečné pri hodnotení účinkov netepelných. Aj keď o existencii aspoň niektorých z týchto účinkov už nepochybuje ani nemecká Komisia pre radiačnú ochranu (SSK), názory na ich zdravotný význam sa vežmi líšia. Najmä preto, že SSK vždy vychádza z odporúčaní Medzinárodnej komisie pre ochranu pred neionizujúcim žiarením (ICNIRP) a ICNIRP uznáva iba dve kategórie vedeckých dôkazov - a síce "vedecké dôkazy" a "nedostatok dôkazov". Diferencované hodnotenie je u týchto výskumov naliehavo potrebné, aby sa započítal rastúci počet kritických výsledkov výskumu aspoň do preventívnych úvah.
  Počas výskumu najnovších medzinárodných štúdií odporúča Ecology Institute preventívnu úroveň 10 mW/m² pre elektromagnetickú hustotu toku výkonu. Táto hodnota je však pri prevádzkovej vzdialenosti Wi-Fi zariadení (menej ako 1 m) zvyčajne stabilne prekročená. Priestory, v ktorých je nainštalovaný prístupový bod (router), môžu dosahova i vyššie expozície. V niekožkých štúdiách boli pozorované vplyvy na kognitívnu výkonnos, v niektorých už od spomínaných 10 mW/m². Rádovo nižšie úrovne hustoty výkonu mali za následok zmeny v elektrickej aktivite mozgu (EEG) počas spánku i bdenia. SSK zaraďuje vplyvy na EEG ako vedecké dôkazy. Zdravotný význam týchto nálezov je ale stále nejasný. Pre expozície 10 mW/m² sú zaznamenané početné náznaky výskytu porúch nálady, únavy, závratov, bolestí hlavy, nervozity a porúch kvality spánku. Tieto práce neboli u SSK hodnotené.
  Ďalšie úrovne, ktoré by mohli by spájané s účinkami na zdravie - akými sú karcinogénne účinky, ovplyvňovanie imunitného systému, genotoxické účinky, aktivácie proteínov tepelného šoku a vplyvy na bunkovú proliferáciu - boli obvykle zaznamenané iba pri hustotách toku výkonu cez 100 až 1000 mW/m². Výkonové hustoty tohto rozsahu sa ale málokedy vyskytujú v oblasti bezdrôtových sietí v používatežskej vzdialenosti. Typické užívatežské vzdialenosti od bedzrôtových sietí znamenajú hustoty výkonu 1 až 100 mW/m², ktoré sú spájané s účinkami na kognitívny výkon a výskyt porúch nálady preto nie je vylúčený. Vzhžadom k tomu, že pri týchto intenzitách boli sporadicky pozorované zvýšené proliferácie buniek, ich vplyv na vývoj nádorov nemožno s istotou vylúči.
  V porovnaní s používaním mobilných telefónov v režime siete druhej generácie (GSM), sú bezdrôtové Wi-Fi siete menšou záažou pre organizmus. Tento vzah už ale neplatí v porovnaní s použitím telefónov v režime sietí štvrtej generácie a už vôbec telefónov v režime siete tretej generácie. Všeobecne platí expozičná nerovnica (najvyššia expozícia je z telefónov v sieti 2G, najnižšia z telefónov v sieti 3G):

GSM (2G) > LTE (4G) ≥ Wi-Fi > CDMA (3G)

  Ako preventívne opatrenie by sa malo vždy zabráni zbytočne vysokej expozícii. V porovnaní s káblovými sieami majú bezdrôtové siete mnohé prevádzkové nevýhody: s ohžadom na rýchlosti prenosu sú aj bezdrôtové siete najnovších generácií hlboko pod kapacitou káblových sietí. Kým prenosové rýchlosti 100 Mb/s sú dostupné pre bezdrôtové siete už nejakú dobu, ich káblová alternatíva ponúka priepustnosti rádovo desiatky Gb/s. Uvedené maximálne nominálne rýchlosti prenosu dát sú vždy "hrubé" hodnoty, pokiaž ide o reguláciu prístupu k prístupovému bodu (routeru), je potrebná na tento účel vežká čas prenosovej kapacity, objem čistých dát je asi len polovicou hrubej dátovej rýchlosti. Pri zlej kvalite spojenia (väčšia vzdialenos od prístupového bodu, hrubé steny) alebo rušení inými užívatežmi alebo inými mikrovlnnými zdrojmi, je potrebné väčšie množstvo chybových opráv. Ak pristupuje viacero zariadení súčasne k prístupovému bodu, čistá rýchlos prenosu dát môže by nižšia než 10% z hrubej rýchlosti prenosu dát. Pre porovnanie, v káblových sieach dosahuje čistá rýchlos prenosu dát asi 90% hrubej rýchlosti prenosu dát.
  Vzhžadom k vožnosti licenčného pásma 2.4 GHz sa v tomto pásme používa vežké množstvo rôznych bezdrôtových aplikácií: mikrovlnná rúra v kuchyni, bezdrôtové audio a video prenosové systémy, bezdrôtové myši a bezdrôtové klávesnice, bezdrôtové slúchadlá, detské pestúnky, diažkové ovládanie hračiek a brán, ktoré môžu by zdrojom rušenia pre bezdrôtovú sie. Okrem toho, pásmo 2.4 GHz bolo definované v medzinárodnom meradle pre vysokofrekvenčné zariadenia pre priemysel, vedu a medicínu. Doslova ktokožvek si môže doma postavi bezdrôtové zariadenie v tomto frekvenčnom pásme bez nutnosti zakúpenia licencie. Zjednodušene povedané, pre dátové siete v pásme 2.4 GHz nie je nárok na bezporuchovú prevádzku. Problémy s mnohými zdrojmi rušenia viedli k uvožneniu 5 GHz pásma pre bezdrôtové siete, ktoré je tiež bezlicenčné, ale zatiaž vežmi málo obsadené inými rádiovými aplikáciami. V pásme 5 GHz je však problém zložitého pokrytia vnútorných priestorov budov, nakožko penetráciu signálu môže výrazne ovplyvni niekožko masívnych stien.
  Ďalším problémom je potenciálne nízka zabezpečnos bezdrôtových sietí. Zatiaž čo prístup k údajom prenášaným v kábloch je žahké obmedzi (kto nemá prístup ku káblu, nemá prístup k prenášaným dátam), bezdrôtové rádiové siete môžu by zneužité jednoduchými prostriedkami na diažku, ak už nie krádežou dát, tak znížením prenosovej rýchlosti, príp. úplným znemožnením prenosu rušením daného pásma. Výhody použitia bezdrôtových sietí sú v jednoduchosti ich konštrukcie, pri zachovaní mobility terminálov. To je však kompenzované vyššie uvedenými nevýhodami a obmedzeniami. Rádiové siete sú užitočné, pokiaž sú používané krátkodobo a prechodne. Pre trvalé inštalácie sú výhodné káblové siete, pretože sú efektívnejšie a nepochybne bezpečnejšie.


• Sú obavy ohžadom zdravotných účinkov používania bezdrôtových sietí Wi-Fi v školách neodôvodnené ?

  Po lobovaní znepokojených rodičov a učitežov nechali niektoré školy demontova bezdrôtové siete a ďalšie z nich sú pod tlakom, aby tak urobili. Je teda úroveň znepokojenia oprávnená ?
  V posledných rokoch došlo v školách k obrovskému nárastu počtu inštalácii bezdrôtových počítačových sietí (Wi-Fi, WLAN) a bezdrôtových interaktívnych tabúž, spolu s nárastom bezdrôtového používania notebookov a tabletov priamo vo vyučovacom procese. Školy boli vyzvané, aby používali "smart technológie" a bezdrôtové pripojenia. Žial pre mnoho rodín, ktoré nesúhlasia so zavádzaním mobilných technológii do škôl, začína by vožba školy bez Wi-Fi siete a Wi-Fi pripojenia na internet stále viac problémovejšia.

  Bezdrôtové systémy ponúkajú slobodu pohybova sa po škole s notebookmi, tabletmi a mobilnými telefónmi a ich inštalácia je relatívne jednoduchá a niekedy aj lacnejšia ako inštalácia káblových sietí. Školy investovali peniaze do technológií a tie sa stali súčasou školskej kultúry. Avšak zamestnanci školy a rodičia často nemajú dostatočnú vedomos o obrovskom množstve vedeckých štúdií, ktoré preukazujú, že mobilné a bezdrôtové technológie, ktoré emitujú mikrovlnné žiarenie, môžu predstavova vážne zdravotné riziko, a to najmä pre deti. Štúdie sú publikované vo vedeckých časopisoch, často k dispozícii len za poplatok. Obavy vedcov a výsledky vedeckých štúdií nie sú vždy oznamované v plnom rozsahu verejnosti. A tak sa školy spoliehajú len na údaje o použití bezdrôtových technológií v školách, ktoré im vo forme odporúčaní poskytuje Úrad verejného zdravotníctva, ak tak vôbec robí.

Bezpečné miesto pre deti
 
Drvivá väčšina detí chodí do školy. Domáce vyučovanie alebo doučovanie je zriedka praktická možnos a nemusí poskytova sociálne vzdelanie, ktoré žiak získava tým, že je súčasou vežkej skupiny.

Školy by sa mali zabezpeči bezpečné prostredie pre všetky deti, bez ohžadu na ich náchylnosti k rôznym chorobám alebo na ich genetický fond.

  Deti si zaslúžia bezpečné prostredie na učenie, hru a rozvoj. Mnoho domácností používa nejakú formu mobilných alebo bezdrôtových technológií a to je ich vlastná vožba. Iní sa rozhodli nepoužíva bezdrôtové technológie tam, kde sú dostupné alternatívy. V škole deti nemajú inú možnos. Školy majú preto povinnos zabezpeči bezpečné prostredie pre všetky deti, ktoré sú v ich starostlivosti. 


• Prečo môj notebook, tablet a mobil vyžaruje mikrovlny, aj keď nie som pripojený na internet ?

  Všetky na trhu dostupné notebooky a počítačové zariadenia sú vybavené vstavaným Wi-Fi pripojením, pretože výrobcovia predpokladajú, že budú použité s bezdrôtovým pripojením doma alebo na cestách. Ak ich nechcete používa týmto spôsobom, môžete zakáza bezdrôtové pripojenia v notebooku alebo tablete (režim "v lietadle") a zariadenie tak viac nebude vyžarova žiadne rádiofrekvenčné vlny (mikrovlny). Každé zariadenie má však spôsob vypnutia rôzny, preto odporúčame nazrie do návodu na obsluhu. Niektoré aktualizácie softvéru môžu znovu aktivova Wi-Fi systém v zariadení, takže stojí za to raz za čas skontrolova, či bezdrôtová komunikácia zostála zakázaná. Rovnako to tak môže by aj so systémom Bluetooth. Ak si nie ste istí, či Vᚠnotebook alebo tablet vyžaruje mikrovlny, môžete tak žahko zisti, ak si u nás zapožičiate prístroj na meranie elektromagnetických polí alebo hoci len jednoduchý detektor.  


• Nemám záujem o "Wi-Fi" pripojenie na internet - aké mám iné možnosti?

  Ak sa chcete pripoji k internetu a pritom nepoužíva Wi-Fi, resp. domácu sie, budete potrebova prepojovací LAN (Ethernet) kábel. Spoločnosti poskytujúce pripojenie k internetu bežne používajú technológiu zvanú ADSL (asymetrická digitálna účastnícka linka), ktorá umožňuje klasickú telefónnu linku súčasne použi na telefón a na pripojenie na internet. Televízni poskytovatelia používajú na prenos klasický koaxiálny kábel, na ktorom sú združené analógové, aj digitálne signály, vrátane internetu. Treou variantou je optické pripojenie, kde je do domu alebo bytu privedený svetlovodivý kábel. Všetky tieto technológie majú ako koncové zariadenie modem, na ktorý je možné pripoji jeden alebo viac zariadení pomocou kábla LAN (dnes má už väčšina modemov zabudovanú Wi-Fi komunikáciu, ak tú však neplánujete použi, bude ju nutné v modeme deaktivova).

  Káblové prípojky sú úplne bez emisií mikrovlnných polí a nemáme žiaden dôvod domnieva sa, že by mohli by zdravotným rizikom. Ak chcete pripoji viacero zariadení (notebook + tablet + počítač) súčasne k jednému modemu, ktorý má len jednu zásuvku pre LAN kábel, odporúčame zakúpi jednoduchý káblový LAN hub (rozbočovač) ako príslušenstvo.

  Napriek tomu, že na prvý pohžad sa môže zda, že káblové pripojenia sú náročné a drahé, nie je tomu tak. LAN káble je možné bežne zakúpi ako príslušenstvo v žubovožných dĺžkach (od cm po stovky metrov) za zlomok ceny Wi-Fi routera. LAN káble sú navyše bezkonkurenčne najspožahlivejšie, bez výpadkov a rušenia. Bezpečnos a rýchlos prenosu dát je v porovnaní s Wi-Fi bezkonkurenčná. Ak napríklad staviate vlastný dom alebo prerábate byt, stojí za to uvažova so zabudovaním LAN štruktúry pod omietku, pod podlahu, do stien a zásuvky vyvies v každej miestnosti na vhodnom mieste. Vytvoríte tak spožahlivú a rýchlu sie, ktorá bude nerušene slúži desiatky rokov a pritom nebude "znečisova" mikrovlnnými poliami Vaše životné prostredie.


• Je d-LAN bezpečná alternatíva k Wi-Fi ?

d-LAN (tzv. Homeplug) je dnes považovaná za čiastočnú náhradu Wi-Fi tam, kde žudia nechcú používa mikrovlnné pripojenie, ale zároveň nemajú možnos aha nové LAN káble do každej miestnosti. Umožňuje využi existujúce rozvody elektriny v dome alebo v byte na prenos údajov medzi miestnosami.

Aké polia vyžaruje ?
 
d-LAN zariadenia nie sú úplne nevinné. Dáta, ktoré sa v rámci siete prenášajú, sú modulované do vyšších frekvencií (rádovo MHz) k frekvencii bežnej elektrickej siete (50 Hz). Vežkos polí je však zanedbatežná (niekožko desiatok mikrovoltov) v porovnaní s Wi-Fi zariadeniami (a to dokonca vo vežmi tesnej blízkosti – pár centimetrov - od elektrickej inštalácie). Je tu však problém v tom, že frekvencia rádovo desiatky MHz dokáže vďaka svojej vlnovej dĺžke putova cez rozvody elektrickej inštalácie na pomerne vežké vzdialenosti a aj vo vzdialených miestnostiach vyžarova do priestoru vo forme parazitných napätí, tzv. "špinavej elektriny". Aplikácia filtrov na špinavú elektrinu tak kompletne znefunkční aj inštalovanú d-LAN sie.
  Káblový rozvod Ethernet LAN je stále najlepšia vožba, avšak d-LAN sie sa zdá by rozumným kompromisom za predpokladu, že ste si vedomí potenciálnych problémov. Zo zdravotného hžadiska je d-LAN preferenčne lepšia než Wi-Fi.

Otázka zabezpečenia
 
Existujú však ďalšie bezpečnostné aspekty, pokiaž ide o d-LAN. Vzhžadom k tomu, že používa verejnú elektrickú sie na prenos dát, niekto vo Vašom okolí (najbližšieho elektrického okruhu) môže pripoji svoju ​​vlastnú d-LAN jednotku a odpočúva dáta na sieti. Pretože väčšina domov má vlastné zapojenie elektrických okruhov, je to problém relevantný skôr pre bytové jednotky. Niektoré d-LAN jednotky ponúkajú funkcie pre šifrovanie dát, ktoré tento problém odstraňujú. d-LAN jednotky sú však stále výrazne bezpečnejšie než Wi-Fi, ktoré je možné odpočúva jednoducho tým, že sa nežiadúca osoba nachádza v okolí a bez toho, aby bolo nutné fyzicky prís k zásuvke. Wi-Fi šifrovacie systémy síce poskytujú určitú úroveň bezpečnosti, ale stále nie sú úplne bezpečné voči prieniku do siete a krádeži dát.


• Mám počítač, notebook a tablet a chcem všade používa internet - musím používa Wi-Fi ?

  Vôbec nie. Ak ste si zakúpili router (smerovač) pre pripojenie k internetu, potom budete ma k dispozícii aj viacero sieových "portov". To sú zásuvky na zadnej strane routera, do ktorých zapojíte sieový kábel z počítača. Môžete ma tožko počítačov, kožko je portov za predpokladu, že máte kábel pre každý z nich. Router zabezpečí, že všetky pripojené zariadenia môžu zdieža internet v rovnakom čase.

  Ak máte zariadenia v rôznych miestnostiach, Wi-Fi je stále úplne zbytočné. Najlepšia možnos je použi dve alebo viacero d-LAN jednotiek (pozri vyššie), ktoré umožňujú vytvori dátovú sie pomocou elektrických rozvodov v budove. Tieto jednotky sú zapojené do štandardnej elektrickej zásuvky na stene a majú LAN porty pre pripojenie notebooku alebo počítača. Jednu d-LAN jednotku zapojte do zásuvky v blízkosti routeru alebo modemu a pripojte ho k routeru bežným LAN káblom. Celý dom by mal by teraz pripojený k sieti. Druhú d-LAN jednotku môžete pripoji do elektrickej zásuvky v akejkožvek inej miestnosti, kde chcete použi svoj ​​notebook alebo tablet. Na prepojenie s d-LAN jednotkou znovu postačí krátky LAN kábel.


• Sú herné konzoly s Wi-Fi bezpečné ?

  Mnohé herné konzoly, najmä tie staršie, sa nelíšia od väčšiny iných elektronických výrobkov štandardnej domácnosti a nemali by produkova významné úrovne elektromagnetických polí. Konzoly poslednej generácie (XBOX 360, Nintendo Wii, Sony Playstation 3 a novšie) sú už vybavené bezdrôtovou komunikáciou. Používajú bezdrôtové ovládače a majú integrovanú alebo prídavnú Wi-Fi. Tiež aj niektoré moderné vreckové konzoly Nintendo DS (Sony PSP) majú zabudované Wi-Fi.


  Wi-Fi umožňuje zariadeniam vytvára podobné elektromagnetické polia, ako je tomu u priemerného mobilného telefónu. Výkon Wi-Fi vysielača v pásme 2.4 GHz je limitovaný až na 100mW. V tesnej blízkosti tela môže expozícia prekračova expozíciu bežného mobilného telefónu (1 W/kg SAR). Nemálo vedeckých dôkazov poukazuje na fakt, že mobilný telefón spôsobuje rad vážnych zdravotných problémov a preto považujeme za rozumné preventívne sa vyhýba aj dlhodobému používaniu Wi-Fi zariadení.

WI-FI TABLETY EMITUJÚ VÝRAZNE VIAC ŽIARENIA NEŽ MOBILNÉ TELEFÓNY
Austrálsky dokument (anglicky).
Pri pohžade na expozície z moderných bezdrôtových zariadení, najmä tablety preukazujú, že často prekračujú expozície SAR, ktoré by ste očakávali od používania telefónu. Aj keď je to zriedkavé, že tablet bude tlačený proti strane hlavy užívateža rovnakým spôsobom ako je mobilný telefón, tablety sú často pokladané na kolená a na prsia a sú hromade používané demi, dokonca aj batožatami. Z väzieb medzi rádiofrekvenčnými EM poliami a plodnosou, tablet môže predstavova budúce väčšie vážne zdravotné riziko, než mobilné telefóny samotné.

Kompletné informácie o technológii a vedeckých výskumoch WLAN/Wi-Fi systému nájdete v rubrike Wi-Fi
Mýty o Wi-Fi a vysvetlenie, prečo nie sú založené na pravde, nájdete v rubrike
Wi-Fi - čo možno neviete