ELEKTROSMOG INFO
typy a zdroje radiácie, možné dôsledky na človeka
meranie úrovne, expozičné limity, ochrana a eliminácia, poradňa a diskusia
6 online • návštevy: 126 / 886345

Aktualizované: 17.6.2015

Blog
Konferencia o elektro-hypersenzitivite odhaľuje teóriu "nocebo efektu"

 „Nová vedecká pravda netriumfuje tým, že presvedčí oponentov, ale skôr tým, že jej oponenti sa nakoniec pravdy nedožijú a až nová generácia s pravdou vyrastá.“ - Max Planck 1858-1947

  Istý José Lévesque z rezidencie Saint-Colomban (Quebec, Kanada) pracoval ako inžinier komerčných bezdrôtových telefónnych staníc v rokoch 2001 až 2009. Tvrdí, že koncom roka 2005 sa u neho náhle vyvinula neznášanlivosť k rádiovým frekvenciám (RF) a mikrovlnám, emitovaných týmito zariadeniami. "Spočiatku to bolo ako uštipnutie do ucha, keď som telefonoval. Aj keď som použil slúchadlá, mal som závraty a zvonilo mi v ušiach. Jedného dňa som sa ráno prebudil a cítil som sa ako opitý, počul som tón, podobný tomu, aký vydávajú detektory dymu."
  Lévesque prestal vykonávať svoju prácu v roku 2009, kedy sa jeho takzvaná elektro-hypersenzitivita (EHS) zhoršila. "Dnes mi meravie tvár a mám bolesti hlavy, ak sa vystavím  RF poliam, dokonca sa objaví krvácanie z nosa alebo mi praskajú cievky v  očiach. Stalo sa mi to i v nemocnici pri použití mobilného telefónu a Wi-Fi! S kolegami v práci sme sa smiali, pretože som im dokázal predpovedať, kedy zazvoní ich mobilný telefón, nakoľko ten začal intenzívne vysielať ešte pred samotným zvonením.“ V skutočnosti tu však nie je nič na smiech. "Vzhľadom k tomu, že v mojom okolí bolo v januári 2013 inštalovaných niekoľko inteligentných (smart) meračov, bolesti hlavy sú odvtedy u mňa trvalé."
  V dnešnom svete bezdrôtových technológií získalo asi 3% kanaďanov kontroverznú diagnózu elektro-hypersenzitivity (EHS) a/alebo viacnásobnej chemickej senzitivity (MCS).  "Mnoho ľudí má vyššiu citlivosť na stopy chemikálií a/alebo elektromagnetických polí v životnom prostredí" - uviedol kanadský Výbor pre ľudské práva (CHRC) v správe Medical Perspectives on Environmental Sensitivities, zverejnenej ešte v roku 2007. EHS je sporný stav, charakterizovaný rôznymi nešpecifickými príznakmi, ktorý býva spustený u niektorých ľudí už pri veľmi nízkej expozícii rádiofrekvenčnými elektromagnetickými poľami (RF EMP), ktoré väčšina z nás toleruje. Pre nedostatok lekárskeho konsenzu, CHRC prijala aj politiku smerujúcu k zastaveniu diskriminácie jedincov precitlivelých na environmentálne faktory, pretože mnohí z nich stratia prácu a sú riešení psychológmi, v určitých prípadoch aj psychiatrami.

  Asi pred rokom, 17. júna 2015, Stály výbor kanadského parlamentu pre zdravie (HESA) zverejnil historickú správu, do ktorej po vypočutí verejných diskusiíí zahrnul aj 12 odporúčaní kanadskej vlády zo Zdravotného bezpečnostného kódu 6 pre vystavenie sa človeka elektromagnetickým poliam. Pod názvom "Rádiofrekvenčné elektromagnetické žiarenie a zdravie Kanaďanov" vyzýva správa najmä k tomu, aby bola "aj naďalej poskytovaná primeraná pomoc pre adaptabilitu environmentálne citlivých jedincov, vrátane elektromagnetickej precitlivelosti tak, ako je to požadované podľa kanadského zákona o ľudských právach". Odporúča tiež financovanie výskumu a testovania, diagnostiky a liečby EHS a jej možných vplyvov na zdravie na pracoviskách a zabezpečenie vypracovania lekárskych pokynov a ďalšieho vzdelávania na základe najnovších vedeckých poznatkov. Správa poskytla najmodernejšie dôkazy o EHS a MCS a bola predstavená svetovými odborníkmi na bruselskej konferencii. Témou 5. parížskeho kongresu bola „environmentálna idiopatická intolerancia“, akú úlohu majú EMP (elektromagnetické polia) a  viacnásobná chemická senzitivita (MCS). Prezentácia a videozáznamy z konferencie sú k dispozícii na webových stránkach konferencie, tlačovú konferenciu a exkluzívne rozhovory nájdete na Youtube kanáli.

  Kongres organizoval Dr. Dominique Belpomme, ktorý lieči viac než 1200 ľudí s EHS a/alebo MCS. Ide o najväčšiu európsku skupinu environmentálne postihnutých, na ktorých v súčasnosti prebieha výskum. Vedúci Asociácie pre výskum protirakovinových terapií (ARTAC) a Európskeho výskumného ústavu pre rakovinové ochorenia a životné prostredie (ECERI), Dr. Belpomme nedávno vyvinul novú metódu diagnostiky a liečby EHS, stavu, o ktorom tvrdí, že nie je psychosomatický, pretože mnoho ľudí (i lekárov) ho akceptuje. "Vytvorili sme nezávislú medzinárodnú pracovnú skupinu, ktorá žiada Svetovú zdravotnícku organizáciu (WHO) na základe nových vedeckých poznatkov rozlíšiť chemickú a elektromagnetickú precitlivelosť v medzinárodnej klasifikácii chorôb (MKCH)," povedal v rozhovore. WHO publikuje závery výskumov a verejné správy o zdraví v súvislosti s EMP a inými znečisťujúcimi látkami, ale nefinancuje tento výskum. Konzultantka verejných postupov a postojov v oblasti životného prostredia Cindy Sage, spolu-autorka správy BioInitiative sumarizuje to, čo je známe o účinkoch elektromagnetického poľa na zdravie. Tvrdí, že dnes je už na svete toľko dôkazov o zdravotných rizikách dlhodobých, nízkoúrovňových expozícií EMP, že ak by sme ich ignorovali, EHS sa stane väčším a drahším celosvetovým problémom verejného zdravia. Dôkazy sú dostatočné k zmene noriem v oblasti verejného zdravia a prijatiu expozičných limitov, ktoré majú biologický základ. "Potrebovali sme ich včera, ale aplikujeme ich dnes."
  V správe sa konštatuje, že EHS spôsobuje „dlhotrvajúce príznaky spojené s výrazným odčlenením jedinca“, ale Dr. Belpomme dodal, že nejde o lekársku diagnózu a že neexistuje žiadny presvedčivý dôkaz, že sú príznaky vyvolané EMP. "Väčšina štúdií naznačuje, že EHS jednotlivci nedokážu detekovať expozíciu EMP presnejšie ako ne-EHS jednotlivci. Dobre riadené a dvojito vykonané slepé štúdie ukázali, že príznaky neboli korelované s expozíciou EMP ... EHS nemá žiadne jasné diagnostické kritériá a neexistuje žiadny vedecký základ k prepojeniu príznakov EHS a expozície EMP."

Konflikty záujmov

  Niekoľko opýtaných expertov v Bruseli uviedlo, že štúdia citovaná Svetovou zdravotníckou organizáciou bola odsúdená na neúspech. Po prvé preto, že je veľmi zriedkavé, a to aj u pacientov s EHS, aby ľudia okamžite vnímali EMP. Po druhé, pretože tieto štúdie, ktoré sú zvyčajne vykonávané vedcami priamo prepojenými s elektro alebo telekomunikačným priemyslom, ignorujú mnoho typov EMP a spôsobov, akými sa vyvolávajú príznaky EHS minúty alebo hodiny po expozícii. V skutočnosti, "niektoré provokačné štúdie ukázali zmeny v srdcových rytmoch, poškodenie erytrocitov (červených krviniek) a zhoršený metabolizmus glukózy v mozgu po expozícii EMP u žiakov", uviedol v Bruseli švédsky onkológ a epidemiológ Dr. Lennart Hardell. Tieto údaje sa použili v roku 2012, kedy sa rakúska Medical Association stala svetovo prvou národnou organizáciou lekárov, ktorá zverejnila Smernice pre diagnostiku a liečbu ochorení súvisiacich so zdravotnými problémami okolo EMP (tzv. EMF syndróm). Konštatoval: "V máji 2011 prijalo Parlamentné zhromaždenie Rady Európy (prostredníctvom rezolúcie 1815) správu O potenciálnom nebezpečenstve elektromagnetických polí a ich vplyvu na životné prostredie (PACE 2011). Správa vyzýva k celej rade opatrení na ochranu ľudí a životného prostredia, najmä zo strany vysokofrekvenčných elektromagnetických polí. Jedným z odporúčaní je "prijať všetky primerané opatrenia na zníženie emisií elektromagnetických polí, a to najmä na rádiových frekvenciách z mobilných telefónov, expozíciu detí a mladých ľudí, u ktorých sú najväčším nebezpečenstvom hlavové nádory."

  Elektrotechnik Emilie van Deventer, ktorý stojí na čele medzinárodného EMF projektu WHO, potrvdil, že jeho tím v súčasnosti skúma medzinárodnú vedeckú literatúru o zdravotných účinkoch RF (rádiofrekvenčných polí). "Monografie WHO Environmental Health budú zverejnené v najbližšej dobe. Budú zahŕňať i prehľad publikácií o elektromagnetickej precitlivelosti."
  Mnoho ľudí však pochybuje, že nová monografia podstatne zmení pozíciu Svetovej zdravotníckej organizácie. Jej EMF projekt sa utápal v konflikte záujmov od začiatku, obviňuje Lloyda Morgana, ktorý sa úspešne vyliečil z nádoru na mozgu a ktorý zastupuje pacientov ako riaditeľ Centrálneho amerického registra mozgových nádorových chorôb. Doktorant elektrotechniky, van Deventer, kedysi viedol výskumný tím o EMP na Univerzite of Toronto, financovaný „bezdrôtovými“ obrami Bell Canada a Nortel. "Pokiaľ mi je známe, má veľmi málo, ak vôbec nejaké poznatky o biológii, lekárskej praxi a verejnom zdraví", napísal Morgan a dodal, že nahradil mentora Michaela Repacholiho, bývalého vedca Health Canada a poradcu pre elektronické pomôcky. Repacholi založil medzinárodný EMF projekt WHO v roku 1996 za finančnej podpory priemyslu a s princípmi "prania špinavých peňazí“, čo odhalila redakcia Microwave News v roku 2006. Zariadil, že finančné prostriedky majú byť zaslané jeho bývalému zamestnávateľovi, nemocnici Royal Adelaide Hospital v Austrálii, ktoré boli neskôr "darované" Svetovej zdravotníckej organizácii. Repacholi tiež založil Medzinárodnú komisiu na ochranu pred neionizujúcim žiarením (ICNIRP), ktorej výstupom sú  dodnes odporúčané RF-expozičné limity ako základ hygienických expozičných smerníc v krajinách EU a USA. Tie berú do úvahy len riziká ohrevu tkaniva a ignorujú netepelné účinky RF elektromagnetických polí nízkej úrovne, pri dlhodobej expozícii, akými môžu byť bolesti hlavy, nespavosť a porušenie hematoencefalickej bariéry. "V skutočnosti je medzinárodný EMF projekt krtkovací priemysel zakotvený vo Svetovej zdravotníckej organizácii", uviedol Morgan. Van Deventer na toto vyjadrenie nereagoval.

  Podobne aj ďalší rečníci na bruselskej konferencii poznamenali, že vedci, ktorí tvrdia, že EHS je psychosomatický problém, sú prepojení s elektro a telekomunikačným priemyslom. ICNIRP uvádza, že jej členovia sú nezávislí od komerčných záujmov, ale niektorí boli obvinení z konfliktu záujmov. Okrem Repacholiho je najznámejší Anders Ahlbom, profesor epidemiológie na Karolinska Institute a bývalý poradca tabakového priemyslu. V roku 2011 bol donútený k rezignácii ako člen Medzinárodnej agentúry pre výskum rakoviny (IARC) v pracovnej skupine pre rádiofrekvenčnú energiu. Švédska novinárka Mona Nilsson odhalila, že bol riaditeľom poradenskej firmy Gunnar Ahlbom AB, ktorú založil jeho brat, slúžiacej telekomunikačným spoločnostiam. O niekoľko dní neskôr, IARC oficiálne klasifikovala rádiofrekvenčné elektromagnetické polia (RF EMP) ako "možný karcinogén (trieda 2B)".

Historická konferencia

  Celkovo približne 160 lekárov, vedcov, právnikov a ďalších účastníkov konferencie si prišlo do Bruselu vypočuť 15 medzinárodných expertov na EMP účinky. Dr. Belpomme vo svojej prezentácii naznačil, že snímky mozgu poukazovali na fakt, že mnohí jeho EHS / MCS pacienti trpia nedostatkom prietoku krvi v mozgu (tzv. mozgovou hypovaskularizáciou) a trval na tom, že lekári musia brať ich príbehy vážne, ako to otec medicíny Hippokrates odporúčal. "V posledných štyroch rokoch som osobne skúmal 1213 pacientov a 90% z nich boli naozaj elektro-hypersenzitívni (EHS) a spĺňali naše tri objektívne klinické kritériá: 1. ich príznaky nebolo možné vysvetliť patologicky, 2. objavujú sa a sú reprodukovateľné pod vplyvom elektromagnetického poľa a 3. ustupujú alebo miznú, pokiaľ sa týmto poliam pacienti vyhýbajú. Objektívne vyšetrenie krvi a moču, rovnako ako Dopplerov ultrazvuk z krčnej tepny ukazuje, že títo pacienti trpia mozgovými zmenami, a to najmä vo veľmi dôležitých oblastiach thalamu (medzimozgového hrbolu) a limbického systému (časť mozgu v okolí thalamu). Naše výsledky musia potvrdiť medzinárodné štúdie, ale máme už dostatočne vedecké znalosti, aby odborné kruhy a vlády jednotlivých krajín vedeli rozpoznať chorobu."
  Belpomme zistil, že mnohí jeho pacienti majú abnormálne vysoké hladiny histamínu (ukazovateľ zápalu), IgE protilátok (= alergia), proteínov tepelného šoku HSP27 a/alebo HSP70 (bunkový stres), proteínu S100B (cerebrálna bolesť), anti-O-myelínových protilátok (bunkový stres) a nižšie hladiny vitamínu D (metabolická anomália) a močového melatonínu (rádiofrekvenčné elektromagnetické polia brzdia produkciu tohto životne dôležitého hormónu, ktorým naše telo reguluje biologické hodiny a bojuje proti nádorovým ochoreniam). Okrem potreby zníženia expozície EMP s najvyššou prioritou, Dr. Belpomme spomenul, že sľubné podporné ličebné procedúry u ľudí s EHS zahŕňajú antihistaminické lieky, prirodzené protizápalové látky (ako Ginkgo biloba a obzvlášť Fermented Papaya Preparation (FPP), ktorý zlepšuje prietok krvi v mozgu a stimuluje imunitný systém u pacientov s AIDS, tiež vitamíny a minerály), ktoré chýbajú ľuďom so syndrómom EHS. Belpomme tiež poznamenal, že liečba musí byť upravená pre konkrétny biologický profil a symptóm pacienta. Mnoho z nich má napríklad vysoké hladiny ťažkých kovov v tele, ktoré sú neurotoxické a všetky kovy fungujú ako antény, zachytávajúce rádiofrekvenčnú energiu. Belpommeho štúdia o viac ako 700 pacientoch s EHS/MCS syndrómom bude publikovaná v recenzovanom odbornom časopise.

Znovuobjavenie starého problému

  Niekoľko európskych prieskumov v rokoch 1995 až 2004 ukázalo, že podieľ ľudí, ktorí boli viac či menej netolerantní k EMP, vyskočil z 1.5% vo Švédsku až po 11% v Anglicku. „Severské krajiny majú dokonca uznanú EHS ako funkčnú poruchu“, vysvetlil švédsky neurológ Olle Johansson. Vedúci oddelenia experimentálnej dermatológie na Karolinska Institute v Štokholme a priekopník v oblasti vyšetrovania EHS od roku 1980, Dr. Johansson, konštatoval, že hoci EHS nebola zaradená medzi lekárske diagnózy WHO, bola v roku 2000 klasifikovaná ako funkčná porucha v The Nordic Adaptation of Classification of Occupationally Related Disorders (Diseases and Symptoms) to ICD-10, zverejnená Radou ministrov, zastupujúcich Nórsko, Fínsko, Švédsko a Dánsko. V tejto správe bolo uvedené, že takzvaná idiopatická (= neznámej príčiny) intolerancia na životné prostredie zahŕňa rozmanité chemické senzitivity (MCS) a elektromagnetickú neznášanlivosť (EMP-alergiu), ktorá je definovaná ako: "zvyčajne celkové príznaky (únava, nevoľnosť, ťažkosti s pamäťou a sústredením, atď), spojené s používaním TV/PC/monitorov, elektrických transformátorov, žiariviek, apod.. Príznaky vymiznú v ne-elektrických prostrediach".
  „V prípade EHS nejde o nič nové. Prvýkrát bola diagnostikovaná ako mikrovlnný syndróm nemeckým lekárom Erwinom Schliephakeom ešte v roku 1932. Počas druhej svetovej vojny, operátori radarových systémov, ktorí boli nadmerne vystavení rádiofrekvenčným poliam, boli často postihnutý niečím, čo sa následne nazvalo mikrovlnnou chorobou“, vysvetlil Dr. David Carpenter. Bývalý zakladajúci člen a dekan Albany University School of Public Health v New York-u a v súčasnosti vedúci Inštitútu pre zdravie a životné prostredie, Dr. Carpenter je spolu so Cindy Sage ko-editor najznámejších nezávislých správ o zdravotných účinkoch EMP, zverejnených v rokoch 2007 až 2012 pracovnou skupinou BioInitiative.

  Podľa Dr. Carpentera, napriek nedostatku vedeckého konsenzu o príčinách a mechanizmoch, "evidencia je dostatočná, aby deklarovala, že elektromagnetická precitlivelosť skutočne existuje; dokonca môže byť vyvolaná i malým impulzom, ale každý jedinec reaguje inak. Mnoho ľudí si neuvedomuje, že EHS je príčinou ich rôznych nešpecifických príznakov, ktoré sú už dlhodobo opisované ako neurasténie. Je dôležité navrhnúť objektívne testy na určenie, u ktorých pacientov ide skutočne o precitlivelosť a zároveň uznávam, že niektoré príznaky môžu byť aj psychologického pôvodu. Myslím si, že porovnávanie EHS a MCS je dobrá vec, majú veľa spoločného. Okrem toho by som doplnil chronickú únavu, fibromyalgiu a nemoc Vojny v zálive do zoznamu chorôb idiopatickej intolerancie na životné prostredie.“ Dodal, že by sme sa mali zaoberať nielen frekvenciou a intenzitou mikrovĺn. "Náhle špičky nosných frekvencií a ich vyšších harmonických môžu byť tým, čo by nás malo znepokojovať. Ide o rovnaký jav, ktorý sa vyskytuje u bezdrôtových zariadení, akými sú inteligentné (smart) merače a rôzne fitness náramky, ktoré emitujú veľmi krátke impulzy s vysokou intenzitou."
  Dr. Carpenter dodal, že trieda plná detí, kde sa tabletmi alebo notebookmi pripájajú k internetu pomocou bezdrôtovej Wi-Fi technológie, môže „generovať obrovské úrovne rádiofrekvenčnej energie (RF), čo môže byť dostatočný impulz pre spustenie rozvoja EHS poruchy, ktorá bude pokračovať po celý život týchto detí". V blízkosti zdrojov týchto elektromagnetických polí sa u ľudí s  EHS typicky vyvinie bolesť hlavy, únava, duševná otupenosť, podráždenosť a celkové zníženie schopnosti normálne fungovať. "Nielenže sú deti náchylnejšie ku akejkoľvek expozícii v okolitom prostredí, ale ak necháme naše deti v školách, kde majú byť vzdelávané a zároveň vystavené činidlu, ktoré znižuje ich schopnosť venovať pozornosť, učiť sa a zároveň podporuje vznik choroby, je to tragédia, je to hlúpe a mali by sme konať pre zníženie expozície práve tam! Káblami pripojená počítačová učebňa nebude mať za následok vystavenie RF poliam, bude mať rovnaký prístup k Internetu, ktorý dieťa potrebuje, ale za každú cenu to robiť tak, aby všetko fungovalo bezdrôtovo, bez zvažovania dlhodobých účinkov na zdravie, nie je múdre."

Tisíce rozporuplných štúdií a úloha finančných prostriedkov z priemyslu

  Netepelné biologické účinky rádiofrekvenčných elektromagnetických polí boli prvýkrát uznané vládou USA v roku 1972, v Naval Medical Research Institute bibliografii, ktorá citovala viac ako 2300 štúdií, a v roku 1986 v americkej National Council on Radiation Protection & Measurements. Za prečítanie stojí článok bývalého vedca US EPA Carla Blackmana z roku 2009 o posudzovaní nielen frekvencie a intenzity, ale i modulácie rádiofrekvenčného žiarenia: Evidencia z ELF a RF štúdií podporujúca lepšie začlenenie identifikácie a vyhodnotenia rizík.
  Nedorozumenia lekárov o environmentálnych citlivostiach majú čiastočne dôvod v nedostatku finančných prostriedkov na nezávislý výskum, ale vedci pracujúci pre priemysel nepociťujú žiaden nedostatok financií. "Existuje toľko štúdií, kde sa nepodarilo detekovať EHS, ako štúdií, ktoré potvrdili jej existenciu“, tvdrí Henry Lai, profesor bioinžinierstva na University of Washington a spolupracujúci šéfredaktor časopisu Electromagnetic Biology and Medicine. „V samej podstate, veda o elektromagnetickej citlivosti nie je taká silná, ako si väčšina ľudí myslí. Dosiahnuť pozitívne a konečné vyhlásenie o EHS je napodobnením rovnakej paródie, akou sa nám priemysel snaží natlačiť do hláv, že používanie bezdrôtovej technológie je úplne bezpečné."

  Lai, ktorý študuje biologické účinky elektromagnetických polí od roku 1980, hovorí z vlastnej skúsenosti. V skorých 90-tych rokoch, on a jeho kolega NP Singh zistili, že veľmi nízke RF expozície z radaru, teda výrazne pod hranicou odporúčaných limitných hodnôt ICNIRP, poškodili DNA. Keď bol ich objav potvrdený, výrobca mobilných telefónov, Motorola, urobil všetko, čo mohol, aby ich zdiskreditoval a dokonca sa im pokúsil dať padáka, povedal pre časopis Seattle Magazine. V roku 2006 zanalyzoval zdroje financovania 326 štúdií zameraných na efekty mobilných telefónov od roku 1990. Zistil, že 73% štúdií financovaných odvetvím priemyslu bolo negatívnych (nenašli žiadny účinok), zatiaľ čo 68% nezávislých štúdií bolo pozitívnych (účinok bol preukázaný). A tak aj keď priemysel financoval len 30% výskumu na túto tému, celkové výsledky boli rozdelené 50-50. "To akože je 50 percent nepoužiteľných?", opýtal sa redaktorov časopisu. Pravdou je, že našiel 86% štúdií, ktoré preukazujú biologické alebo zdravotné účinky a tie boli financované nezávisle od seba, píše Townsend Letter. Jeho záver: skutočnosť, že 50% celkového počtu štúdií preukazuje účinok, je dosť na to, aby sme dodržali preventívny prístup, ktorý minimalizuje významnú expozíciu.

  Príhovor v Bruseli napísal Dr. Lennart Hardell, ktorý dlhé roky pôsobil od neskorých 70-tych rokov ako výskumník karcinogénneho efektu pesticídov (špeciálne glyfozátov ako Monsanto Roundup, ktoré boli klasifikované ako 2A karcinogén) a nedávno tiež vzniku rakoviny mozgu používaním mobilného telefónu (rádiofrekvenčná energia klasifikované ako 2B karcinogén). Hardell potvrdil, že existuje mnoho konfliktov záujmov v oblasti výskumu EMP. "Firmy sa dozvedeli, že už malé investície do sponzorovania výskumných programov a najímania profesorov pre mimočasové projekty môže produkovať neprimerane vysoké výnosy pri vytváraní správ, článkov, recenzií a kníh, ktoré nemusia byť vo verejnom záujme, ale sú určite prínosom korporátnych základov“, uviedol Hardell. So schopnosťou rozhodnúť, kto urobí vedecký výskum, priemysel tiež diktuje výsledok výskumu a jeho interpretáciu. Priemyslom podporovaná veda je schopná vytvoriť „protichodný dôkaz" pre každé alarmujúce zistenie, takže sa dá z výsledku tvrdiť, že "táto otázka je sporná" a že "vedci majú rozdielne názory" alebo že efekt "nie je presvedčivo preukázaný". Niet teda pochýb o tom, že takto vytvorený obraz je u verejnosti pokrivený a reštriktívna legislatíva je oneskorená. „Experti“ v tejto oblasti sa sústreďujú do samozakladajúcich výborov a organizácií. Tieto odborné klastre sú nevyhnutne spojené s priemyslom a iniciatívami v oblasti priemyslu. Medzitým rodičia, ktorí odhlásia svoje choré dieťa zo školy s Wi-Fi technológiou, sú takmer považovaní za zločincov. (Pre viac informácií si prečítajte: Institutional Corruption in Dealing With the Risks of Radiofrequency Radiation in the Past 50 Years, od profesora Franza Adlkofera z nadácie Pandora).

  David Carpenter dodáva, že komunita „bioelektromagnetických vied“ je ovládaná inžiniermi a fyzikmi, nie zdravotníkmi. Inžinieri a fyzici, ktorí sú členmi ICNIRP, vyvinuli medzinárodné normy pre vystavenie EMP len na základe ochrany pred tepelnými účinkami a "nie sú spôsobilí identifikovať účinky na ľudské zdravie".

Prečo je väčšina EHS štúdií negatívnych

  Igor Belyaev, vedúci Laboratória rádiobiológie Ústavu experimentálnej onkológie Slovenskej akadémie vied, vysvetľuje, prečo väčšina štúdií EHS nedokáže preukázať, že niektorí ľudia reagujú na extrémne nízke frekvencie (ELF - 50 Hz) alebo na mikrovlny (MW). "Bohužiaľ, niektoré recenzie a tímy v oblasti bioelektromagnetických vied nezahŕňajú analýzu rôznych biologických veličín a fyzikálne parametre porovnávaním údajov o účinkoch ELF/MW z rôznych štúdií. Výsledkom je zavádzajúci záver, že slabé ELF/MW neprodukujú žiadne "reprodukovateľné" efekty. Naša analýza naznačuje, že rôzne parametre signálov (šírka pásma, frekvencia, modulácia, polarizácia) je potrebné starostlivo zvážiť pri štúdiu biologických účinkov EMP, vrátane EHS. Dáta ukazujú, že doba trvania expozície a doba po expozícii sú dôležitými parametrami pre vykreslenie efektov EMP. Zohľadnená doba odozvy kinetiky EMP pri individuálnej citlivosti, zmena vo fyziológii a závislosť na fyzikálnych parametroch naznačujú, že by v štúdiách o účinkoch EMP mali byť zohľadnené viaceré podmienky expozície. Nezanedbateľný počet štúdií ukazuje, že ELF/MW účinky sú závislé na koncentrácii dvojmocných kovov, lapačov voľných radikálov a antioxidantov. Tieto štúdie poskytujú mechanistické zázemie pre liečbu účinkov elektromagnetického poľa, založenú na chelatačných dvojmocných kovoch, znížení ROS (chemicky reaktívnych molekúl obsahujúcich kyslík, ktoré premieňajú iné molekuly na voľné radikály) a vyvažovaní vitamínov. "Okrem frekvencie/í nosnej vlny, pásma (frekvenčného rozsahu), modulácie (spôsobu, akým sa údaje dostávajú na nosnú vlnu), polarizácie, periodicity, doby existencie a neexistencie expozície a prítomnosti statických magnetických polí a bludných prúdov, EHS príznaky tiež závisia od vysokej koncentrácie ťažkých kovov v organizme.“

  Právnik a lekár George Carlo, ktorý v rokoch 1993 až 1999 stál na čele Programu na výskum bezdrôtových technológií v hodnote 28 miliónov dolárov (ktorý spája používanie mobilných telefónov s rakovinou), písomne potvrdil, že súhlasí s Belyaevom: "Najdôležitejším určujúcim faktorom pre príčinnú súvislosť nie sú epidemiologické údaje, pretože tento nástroj nie je dostatočne presný, aby zvládol multipríznakovú poruchu, akou je EHS. Najdôležitejším aspektom pre určenie príčiny a následku v prípade EHS je biologický mechanizmus poškodenia. Podľa našich skúseností sa jedná o ICRW (rádiové vlny prenášajúce informácie), tvorené formami vĺn, ktoré spúšťajú sympatetické stresové kaskády. To znamená, že pre tých, ktorí trpia EHS, sú najviac problematické vlny, ktoré prenikajú do organizmu, kde modulačne interferujú. Iné formy EMP sú zvyčajne menej účinné spúšťače príznakov. To znamená, že u niektorých ľudí je napr. spúšťačom „špinavá elektrina“ (vysokofrekvenčná modulácia na rozvodoch elektrickej energie). Určité formy spúšťačov môžeme nájsť aj v iných oblastiach, napr. hlasné zvuky alebo jasné svetlá."
  Carlo dodal: "Tento nesúlad v reakciách tiež znamená, že štúdie, ktoré používajú simulované signály - napríklad tie, ktoré sú použité vo väčšine publikovaných provokačných štúdií, na podporu tvrdení o nocebo efekte alebo psychosomatických spúšťačoch - merajú expozície, ktoré pravdepodobne nespôsobia symptómy. Nemajú "žiadny vplyv", pretože nemajú vzor expozície, ktorý je schopný "spôsobiť efekt". To znamená, že väčšina publikovaných štúdií má obmedzenú alebo žiadnu hodnotu pre určenie príčinnej súvislosti a cesty vpred pre lekársky zásah. Existujú efektívne skríningové nástroje, ktoré definujú, či je prítomná čistá EHS. Patrí medzi ne laboratórna metrika, ktorá vyžaduje vzorky krvi alebo moču, rovnako ako presne cielené posúdenie zmien srdcového rytmu a presné otázky, ktorých cieľom je definovať súčasnú "adaptačnú schopnosť". S týmito údajmi v ruke sa účinné nápravné intervenčné protokoly prispôsobia tak, aby ich jednotlivci mohli nasledovať. EHS nemusí byť chápaná ako "doživotný trest". Môže byť riadená do bodu, kde sme schopní udržiavať dobrú kvalitu života aj vo svete, ktorý sa topí v bezdrôtových signáloch" (prečítajte si článok: Príznaky elektrosenzitivity môžu byť odstránené u 60% ľudí a významne znížené u ostatných - Dr. Brian Clement).

Nejde o psychosomatický jav, ale o niečo v hlave

  Všetci rečníci sa v Bruseli zhodli na tom, že kým EHS príznaky nie sú špecifické pre jediné ochorenie, sú veľmi zriedka psychosomatické. Ale napriek niekoľkým štúdiám vysokej kvality, ktoré u dvojito vykonaných slepých testov (s možnosťou odfiltrovať subjektívny faktor) potvrdili, že EHS sa skutočne odvíja od EMP, Svetová zdravotnícka organizácia si stále uvedomuje, že niektoré štúdie naznačujú spúšťanie EHS z nocebo efektu (strach z látky vnímanej ako škodlivej). José Lévesque navrhol úradníkom verejného zdravia Health Canada, že by sa nechal dobrovoľne vyšetriť na stanovenie biologických reakcií na mikrovlny. Odmietli. Hovorí: "Je ľahké tvrdiť, že sa jedná o nocebo efekt, pokiaľ ma nechcete otestovať, pretože sa bojíte, že výsledky budú použiteľné a budete musieť podľa toho konať. Viem, že testy by mali spústu dôsledkov pre mňa, nakoľko moje príznaky sa objavujú 5 až 10 minút potom, čo mám blízko seba zapnutý Wi-Fi router a potom som nepoužiteľný tri alebo štyri dni. Ale ak to môže pomôcť ľuďom uvedomiť si nebezpečenstvo bezdrôtového sveta, tak prečo nie ... "

  Texasský chirurg William J. Rea počul tento druh príbehu tisíckrát od roku 1974, odkedy sa stal priekopníkom v oblasti environmentálneho lekárstva v Environmental Health Center v Dallase. Bývalý profesor chirurgie ošetril viac ako 35 000 pacientov s MCS a EHS, vrátane stoviek lekárov - kolegov, z ktorých mnohí sa neskôr vyškolili v oblasti environmentálnej medicíny. V roku 1991 zverejnil Dr. Rea štúdiu o metóde diagnostikovania EHS. Vyžaduje, aby pacient strávil tri až štyri dni v čistom, kontrolovanom prostredí k upokojeniu jeho nervového systému vyčerpaného znečisťujúcimi látkami a eliminoval kompenzácie organizmu, ktoré maskujú skutočné spúšťače príznakov. Viac ako 700 z jeho pacientov podstúpilo  tomografiu mozgu, ktorá ukázala diery alebo vady na povrchu mozgu, čo poukazuje na zníženie prietoku krvi alebo neuronálnej aktivity. "Je to naozaj v hlave a skutočne mám toho dôkaz !", žartoval 80-ročný lekár počas svojho bruselského príhovoru, po ktorom potvrdil, že 80% z jeho EHS pacientov bolo otrávených formami mykotoxínov.
  Dr. Rea popísal, ako testuje svojich EHS pacientov rôznymi frekvenciami v miestnosti uspôsobenej ako faradayova klietka,  chránenej pred pôsobením elektromagnetických polí. "Nedávno ma navštívil farmár, ktorý prišiel o 250 kusov dobytka kvôli jeho elektrickej senzitivite. U nás sme ho otestovali v tienenej miestnosti a zreprodukovali elektrickú citlivosť, zreprodukovali jeho symptómy. Zistili sme špecifické frekvencie, ktoré symptómy spôsobujú plus fakt, že sme ich spustili. "Pokiaľ ide o liečbu pacientov s EHS, zistili, že existujú určité špecifické sínusové elektromagnetické vlny, ktoré sú prospešné pre každého jednotlivca, pôsobiace ako neutralizačné hormonické signály. Táto technika bola vyvinutá v Spojenom kráľovstve v roku 1980  biofyzikom Cyrilom W. Smithom, bývalým prednášajúcim na Salford University, spoluautorom knihy „Elektromagnetický muž“ a lekárom Jeanom Monrom, riaditeľom súkromnej nemocnice Breakspear so sídlom v Hertfordshire. Dr. David Carpenter po konferencii povedal: "Najviac ma zaujal Bill Rea, s ktorým som sa ešte nestretol. A stavím sa, že má pravdu v jeho myšlienke, že človek nemôže dostatočne preukázať citlivosť bez ‘odmaskovania‘ existujúceho prostredia".

  Pokiaľ ide o teóriu nocebo efektu, Dr. Michael Kundi, vedúci Ústavu hygieny životného prostredia na Lekárskej univerzite vo Viedni, ktorý študoval účinky elektromagnetických polí od polovice 80-tych rokov, v rozhovore povedal: "Myslím, že väčšina ľudí s EHS ani sprvu netušila, že bola vystavená elektromagnetickým poliam, takže si nemyslím, že strach zo žiarenia je zdrojom príznakov. Ten by mohol neskôr prispievať k pretrvávaniu príznakov, ale pôvodné symptómy v mnohých prípadoch nastali bez znalosti expozície." Napriek tomu mnoho ľudí z priemyslu a vlád krajín neustále opakuje, že EHS príznaky sú dôsledkom fóbií vyvolaných správami v médiách. Prof. Olle Johansson odpovedá: "Táto možnosť nevysvetľuje, prečo krysy, výhony paradajok a baktérie reagujú negatívne na EMP, nakoľko nepozerajú televíziu a nečítajú noviny."

Ďalšie zlaté klince bruselskej konferencie

  Dr. Lennart Hardell sa pridal do rozhovoru: "Sledoval som literatúru o EHS, kde sa jasne dokazuje, že je to skutočná choroba, ktorá je spojená s vystavením sa elektromagnetickým poliam. Títo ľudia potrebujú byť uznaní ako chorí, ale nie na psychiatrickú poruchu, o ktorej mnohí lekári majú tendenciu hovoriť: ‘och, to je psychiatrické ochorenie, je potrebné začať kognitívnu liečbu’. Namiesto toho je potrebné sa o pacientov starostlivo postarať v nemocniciach. Počas tejto konferencie sme adresovali potrebu diagnostických kritérií a tiež toho, že EHS by mal mať pridelený ICD kód, podobne ako iné choroby, pretože by to uľahčilo lekárovi liečbu týchto pacientov, boli by braní vážne. Bez takéhoto diagnostického kódu je ich ľahké prepustiť. Chápem, že problémom sú príznaky špecifické pre rôzne osoby a že nateraz nie sú stanovené kritériá pre určenie diagnózy. Musíme zaviesť zoznam príznakov a biologické markery a s tým musíme ísť do WHO, aby EHS bola zaradená ako choroba a následne založiť procedúry. Videl som niektoré z výsledkov Dr. Belpommeho z oblasti výskumu a sú veľmi zaujímavé. Tieto znaky môžu prispieť k diagnóze v budúcnosti, pretože našiel niekoľko markerov, ktoré sú zvýšené u EHS osôb. Musíme tiež vzdelávať ľudí v spoločnosti, pretože väčšina ľudí si myslí, že neexistuje žiaden problém s EMP. Rovnako tak musíme vzdelávať aj lekárov."
  Jedna z posledných štúdií Dr. Hardella, spolupodpísaná aj Michaelom Carlbergom, nedávno ukázala významné zvýšenie výskytu nádorov nervového systému neznámeho typu a počtu úmrtí, ktoré boli spôsobené vo Švédsku od roku 2008. Miera výskytu vzrástla takmer o 5% u mužov a viac ako o 4% u žien a úmrtnosť vyskočila o 24% u mužov a o 20% u žien. "Došli sme k záveru, že švédsky register rakovinových výskytov nie je spoľahlivý, nakoľko nezapočítal výsledky epidemiologických štúdií o používaní bezdrôtových telefónov a rizikách nádorov na mozgu."

  Taliansky pediater Ernesto Burgio, vedúci Medzinárodného spoločenstva lekárov pre environmentálnu vedeckú komisiu, vysvetlil úlohu epigenetiky, definovanej Wikipediou ako "štúdium bunkových a fyziologických zvláštnostných variácií, ktoré nie sú spôsobené zmenami v sekvencii DNA, alebo, ako vonkajšie faktory životného prostredia zapínajú a vypínajú gény a ovplyvňujú, ako bunky tieto gény čítajú". V Európe sa výskyt detskej rakoviny zvýšil o 50% za posledných 25 rokov a to, čo je prekvapujúce je, že ide najmä o zvýšené výskyty rakoviny u dojčiat do dvoch rokov. Dr. Burgio hovorí, že tieto nárasty rakoviny a mnohých chronických ochorení, akými sú alergie, diabetes 2.typu a dokonca schizofrénie nie sú spôsobené nešťastnou náhodou, ale tým ako životné prostredie mení náš genóm, genetický softvér, ktorý môže zmeniť DNA, náš genetický slovník. Tieto ochorenia "sú biologické reakcie na nesprávne informácie. Prostredie sa mení príliš rýchlo, náš organizmus nemôže držať krok", dodal Burgio. Najdôležitejšia vec, ktorú môžeme urobiť, je primárna prevencia: zníženie našej expozície EMP, koncentrácie ťažkých kovov a endokrinných disruptorov, vrátane pesticídov. "Expozícia EMP rastie všade a je to úplne podceňovaný problém. Ak si začneme uvedomovať, že toto všetko je nebezpečné, môžeme začať so znižovaním expozície, a to najmä v kritickom okne vyvíjajúceho sa plodu, pre ktorého predstavuje znečistenie vážne nebezpečenstvo, ktoré je ešte prenášané aj na ďalšie generácie pomocou spermií. Primárnou prevenciou môžeme zmeniť osud týchto detí."
  Dr. Michael Kundi dodal: "Máme technické riešenia, ale nebudú môcť byť realizované, ak budeme pokračovať len s predstavou, že ak jednoducho nedôjde k ohrevu tkaniva, potom nemáme problém. Takže prvý krok je rozpoznanie netepelných (biologických a zdravotných) efektov ako skutočný účinok, a to sa nestalo vo vedeckej komunite v miere, ktorá je nevyhnutná. Myslím, že je nejaká nádej, aby sa obnovila sila vedeckej komunity pri štúdiách EHS, z mechanických, diagnostických a terapeutických hľadísk. A dôkazy pribúdajú, aby sme v budúcnosti poznali špecifické diagnostické markery."
  Konečné slovo pochádza od Prof. Olleho Johanssona z Karolinska Institute, ktorý v roku 2012 napísal: "Vo Švédsku je EHS oficiálne uznaná ako plne funkčná porucha - to znamená, že nie je považovaná za chorobu, a teda žiadna diagnóza neexistuje. Nejde o nič špeciálne pre Švédsko, termíny "funkčné poškodenie" a "ochorenie" sú definované podľa rôznych medzinárodných dokumentov. To znamená, že prvý krok pre človeka vo Švédsku s funkčným poškodením je obrátiť sa na zvláštny štátny úrad pre otázky zdravotného postihnutia, rovnako ako na rôzne handicapové organizácie a orgány, aby sa dosiahla dostupnosť opatrení rôznych typov s jediným cieľom - mať rovný život v spoločnosti založenej na rovnosti (podľa OSN 22 Štandardného pravidla pre vyrovnávanie príležitostí občanov so zdravotným postihnutím - od roku 2007 zmeneného na Dohovor OSN o ľudských právach pre osoby s funkčným postihnutím (The UN Convention on Human Rights for Persons with Functional Impairments)).

"Osoby s funkčnou poruchou EHS majú vlastnú handicap organizáciu, The Swedish Association for the Electrohypersensitive. Táto organizácia je súčasťou The Swedish Disability Federation. Ako dôsledok tohto, švédska asociácia pre EHS dostáva ročné vládne dotácie. Postihnutie je - podľa definície - neuvedené niekým iným a nepreukázané testami. Porucha je vždy osobná (súkromná) a rozvíja sa pri styku s horším prostredím. Nezabudnite, že funkčné poruchy sú založené iba na každom jednotlivcovi postihnutom dostupnosťou k - a kontaktom s - horším prostredím, teda nie je v skutočnosti potreba žiadneho "uznania" v miestnych zákonoch. Bývalý švédsky minister zdravotníctva a sociálnych vecí Lars Engqvist - ako člen minulej vlády - v každom prípade dal "súhlas" k listu z mája 2000. Tiež dal jasne najavo, že tamojšie EHS osoby nie sú žiadnou výnimkou alebo obmedzením v zákonoch a predpisoch pre handicap. Tieto zákony a predpisy majú byť plne uplatniteľné aj pre EHS osoby.
  "Liečba členov komunity rovnako nie je niečo, čo by malo byť vykonané ako láskavosť; ani to nie je niečo, čo by parlament alebo vláda mala zdvorilo žiadať od iných jednotlivcov. Rovnosť nie je niečo, čo je potrebné urobiť "z dobroty niečieho srdca". Je to niečo, čo človek robí, pretože sa to od každého očakáva, pretože nedostupnosť a diskriminácia sú zakázané zákonom. Takže nie je v poriadku, aby zámerne boli jeho príznaky horšie. EHS jedinec preto musí v každej situácii a všetkými dostupnými prostriedkami požadovať rešpekt a dostupnosť. Musí veľmi jasne odmietať všetky prístupy, ktoré odrážajú mentalitu "súcitu" alebo "starostlivosti". Nedostupnosť nie je osobný problém. Je to problém pre spoločnosť. Nedostupnosť nie je o pozícii. Jedná sa o diskrimináciu. A diskriminačné konanie a správanie nesmie byť riešené hovorením o liečbe s dobrým úmyslom. Diskriminácia je už nelegálna!"
  A na tlačovej konferencii k 5.parížskemu kongresu dodal: "Samozrejme, že všetci chceme, aby sme sa mýlili, chceme, aby EMP boli úplne bezpečné, chceme byť schopní povedať rodičom, že bolo v poriadku používať bezdrôtové technológie, ale potom samozrejme obrovská časť vedeckej literatúry musí byť chybná a hovoríme o tisíckach a tisíckach článkov, ktoré sú už publikované. A viac a viac sa publikuje, za týždeň to môže byť 20 až 25 papierov, ktoré sa mi objavia v počítači ... Samozrejme, človek musí mať na pamäti, že veľmi veľa bádania a výsledkov vlastne začalo už u jedného vedca. Potom by sme mohli mať pravdu a boli by sme z toho smutní."

André Fauteux